pondelok 27. októbra 2014

I love shopping

Prišlo rozhodnutie. Musím ísť nakupovať. Nemám si čo obliecť! Poviete si, taká ženská klasika. U mňa  ale miestami nočná mora. Ok, tak taká menšia morka, morka nákupná. Rozhodnutie „chcieť nakupovať“ pre mňa znamená vážnu vec! Ja dokážem, keď sa mi nechce nakupovať, aj z potravín vychádzať so slovami: „Môžem Vás poprosiť, ja len chcem prejsť okolo pokladne. Nič nebudem platiť.“ 

Minule som odkukala , obuť si na nákup opätky. Všetky, ženy v nákupných centrách ich nosia! Stále to bola pre mňa záhada, ale tak vyskúšam. Možno to pomáha v rýchlosti nakupovania. Tak som sa nahodila, nech to oblečenie na vešiačikoch  vie, že k sebe patríme. Skoro a veľmi som ľutovala toto rozhodnutie, ale naozaj veľmi a skoro. Nohy ma boleli už v druhom obchode. Do 20 minút som, ale robila svoj prvý nákup. Niečo neskutočné.  Hádajte čo som si kúpila? BALERÍNKY!!! Pani pri pokladni sa dosť divne pozerala, keď som strhávala  všetky nálepky a štítky z oboch topánok a kým to stihla nablokovať, ja už som bola prezutá. Nevšimla si to. Urobila som to tak rýchlo a nenápadne, že ani bezpečnostné kamery to určite nezaznamenali. Skoro odpadla, keď našla v krabici pekne zabalené moje opätkové topánky. Normálne sa nahla cez pult, či som sa fakt prezula, alebo jej len šibe, že sú to iné topánky ako blokovala. Bola som rozhodnutá, že jej ukážem ten čerstvý vyšúchaný pľuzgier, keby mi chcela niečo povedať. Nebolo to nakoniec potrebné.  Nemala veľmi dobrý deň. O hodinu som u nej platila znovu. Chcela som jej povedať, že nemusí už dávať na mňa pozor, že tieto si už obúvať nebudem, ale mala som s ňou súcit.  Pre mňa to bol, ale veľmi  úspešný deň. Domov som odchádzala po  dvoch hodinách s dvomi pármi topánok z toho istého obchodu a jedným pľuzgierom a s jasným záverom.  Nakupovať v opätkoch už nebudem!

Raz som bola taká zúfala, že som kamarátke vypracovala môj ťažký nákupný business plán. Hovorím jej: „Mám pre teba pracovnú ponuku, pôjdeme spolu nakupovať. PRE MŇA!“  Napriek tomu, že to bol človek, ktorý si vedel oblečenie vybrať aj v Tescome, nejako som ju tým neohúrila. Čudné. Musela som vytiahnuť skryté bonusy.  „ Ak mi vyberieš niečo v hodnote 10 € máš pre seba 1 €, ak v hodnote 10,01 - 20 € máš pre seba 1,50 €, ak v hodnote 20,01 – 50 € máš z toho opäť 1 € ....“  (stratégiu hodnotenia posielam na vyžiadanie e-mailom) a pokračovala som ďalej so svojimi výpočtami.  „No a teraz tá najhlavnejšia časť. Ja v obchode idem rovno do kabínky, tam sa posadím a budem ťa čakať. Ty mi budeš veci nosiť a ja to budem skúšať.  Platím kávu, ktorá je súčasťou pracovnej prestávky a ak to všetko dáme dnes, tak máš u mňa piatkovú večeru a drink.“  To bolo radosti v jej očiach. Hneď si vypýtala aj môj zoznam vecí, ktoré potrebujem kúpiť.  Domyslela ďalších 5 vecí, ktoré mi tam jednoznačne chýbali. No a výsledok? Tak v tej kabínke som teda fakt sedela a čakala, ale na ňu. Mala už kúpenú jednu blúzku. Pri ďalších dvoch sa nevedela rozhodnúť a chcela sa na to vyspať . Keď som jej niesla do kabínky siedme rifle na vyskúšanie, pochopila som že  tento pracovný vzťah neprešiel skúšobnou dobou. Ako pochopila som to teda podstatne skôr. Hneď pri otázke, či by som s ňou zajtra nešla nakupovať,  aby sme sa vrátili pre tú blúzku na ktorú sa dnes potrebuje vyspať.

K nakupovaniu pristupujem naozaj zodpovedne. Stále neviem, prečo mi to tak dlho trvá.  Už som siahla po všetkých možných aj nemožných taktikách. Napríklad som zistila, že sa mi oplatí skontrolovať taký ten vracajúci vešiak. Viete ten, kam hádžete veci, ktoré si nakoniec neberiete, keď odchádzate zo skúšobnej kabínky. To nemusíte chodiť 3 hodiny po obchode a máte hneď spravený výber zaujímavých veci. Niekto si to obehal za vás.  Hahaha, tak mu treba! Veď jeho to určite bavilo. Ale pozor!!!  Veci, ktoré sa tam opakujú veľmi, veľmi často majú určite veľmi zlý strih a vôbec nesedia. Tie netreba skúšať. Dlhodobo odpozorované.

Jeden známeho známy, má tiež svoj štýl nakupovania. On si kupuje celé figuríny. Nie, nemá žiadnu úchylku na umelohmotné bábiky, on si to len zjednodušuje úplne. „Poprosím Vás oblečenie z tamtej figuríny, ale kompletné v mojej veľkosti aj s doplnkami.“ Ako fandím mu, veľmi a dlhodobo. Stále nikto netuší, že nedokáže skombinovať ani tričko k rifliam, nie to ešte košeľu k obleku. Tak ma neprezraďte,  že som ho tu natrela.  Chcela som po tomto riešení siahnuť aj ja, ale každá figurína má nejaké dlhšie nohy a menšie  zadok, ako ja. Vlastne som zistila, že moje figuríny nevyrábajú. Opäť mrzuté!


PS: ak by mal niekto záujem o môj business plán, rada mu predstavím jeho plnú verziu a budúci týždeň mám určite čas na nákup zimných veci.