utorok 28. októbra 2014

Vzťahový bordel

Zrazu telefón. Intenzívny. Niekedy mám pocit, že aj keď je rovnaký vyzváňací tón niekedy, to zvoní tak agresívnejšie.  V práci nedvíham súkromné telefóny. Neviem, mám taký „profesionálny zvyk.“  Kamaráti si chvíľku zvykali, ale už vedia, že skôr odpíšem ako zdvihnem.  „Na čo by tebe bol drahý telefón?“ Znie mi stále v hlave veta môjho partnera.  No, aby som si pustila kvalitné „videjko“  a urobila peknú "fotečku." Dopĺňam si dialóg sama sebe v hlave so širokým úsmevom. Výnimku v dvíhaní telefónu v práci majú len rodičia. Tým som raz nezodvihla (a to sa vtedy fakt nedalo)  a odbehla do vedľajšej kancelárie. Keď som sa po 10 minútach vrátila mala som 14 neprijatých hovorov.  Čo Vám poviem, mamina sa len bála či sa mi o 13:00 v práci nič nestalo.
 
Telefón stále zvonil. Majk Spirit mi zaspieval už skoro celú skladbu, agresívnym tónom. V takejto nálade som ho teda nezažila. Hovorím mu: „... ok, ok, len na mňa už nezvyšuj hlas ja to zdvihnem.“  Väčšinou mávam vypnuté zvonenie, ale dnes som na to zabudla. Nabudúce ti Majky veru túto príležitosť nedám takto si ty so mnou nebudeš pospevovať !!!  Zdvihla som a len počula. „Dnes sa určite musíme stretnúť, aspoň na pár minút. Ja to musím niekomu povedať a hlavne si niečo vypiť.“ Zistila som čo sa deje a hlavne či niekomu ide o život.  Nešlo. Všetko sme s kamarátkou dohodli. Až keď som zložila telefón, začala som rozmýšľať o detailoch. Vypiť ??? So mnou ???  Ako tieto dve veci (teda jeden fakt a ja) sa k sebe priťahujú ako dva rovnaké magnety.  Už jej ale nebudem volať, či to fakt chcela zavolať mne. Pochopí, keď ma uvidí.
Tón hlasu a naliehavosť s akou volala bol jasným signálom, že do spoločnosti nemôžeme. Ležala už u mňa rozložená na gauči a na stole boli postavené dve fľaše vína. Keď som ju s nimi videla prichádzať, hovorím si buď to bude mega prúser, alebo bola akcia: dve fľaše za cenu jednej a stále nevie s kým volala.  „Vieš bola som na služobke, spomínala som ti, nie ? Večer nuda, len tak som pozerala telku a pomedzi to si písala s tým mojim.“ Týmto sa druhá možnosť v krátkej úvahe o víne práve vylúčila. „Len tak sme si posielali sprostosti a zrazu mi príde od neho link..... na ozajstný bordel, výber on-line!!!!  Že pozri si to.  Hneď sa ti na mňa vyvalil cenník a kompletná ponuka. Normálne originálka ako ponuka slepíc v Tescu. Obrázok, gramáž, cena, tu ešte bol dopísaný aj čas.  Tlak mi stúpol na štvorciferné číslo, že čo do pekla sa tu deje.“ Spozornela som. Asi bol správny čas otvoriť to víno. „...20 minút mi stále písal nejaké hovadiny, že len sa porzi a prepočítaj. Keby bol pri mne asi ho prepočítam prirodzeným aj neprirozdeným číslom....  spravím mu taký integrál.... že nezderivuje.....“
Keď dopila prvú fľašu, prišla pointa. „... no on mi chcel len povedať, že so mnou nie je len pre sex. Že, keď si to celé prepočítam, ten bordel vychádza lacnejšie, ako naše aktivity a že nevedel prísť na lepší dôkaz. A že ma má rád, celú tak ako som komplet. A že má pre mňa doma prekvapenie....“  Chvíľku som sa nevedela rozhodnúť, či  to bolo vtipné,  alebo na vraždu. Ale asi na tú vraždu. Zabila by som takýchto silných romantikov.  To víno som jej nechala dopiť celé. Ja by som aj tak po druhom poháriku skúšala robiť lastovičky a teraz sme potrebovali urobiť bordel s tým bordelom.
Príbeh ale nekončil vypitím aj druhej fľaše. Tento príbeh má aj pointu číslo dva. Ten nešťastník ju po príchode z tej služobnej cesty požiadal o ruku.....