štvrtok 27. novembra 2014

Hermíny a iné tvory

V mojich 5-tich rokoch som sa ešte mohla považovať za nákupnú maniačku. Pri polici s čokoládami, by ma v obchode mohli nechať aj tri hodiny. Ak v nej boli čokolády „Dana, Jana a iné dámy s vystrihovacím  oblečením na zadnej strane, tak ma tam pokojne mohli zabudnúť aj pol dňa (na tie sa mi stačilo len pozerať). Neskutočná kombinácia: „papierové oblečenie pre Danu a čokoláda“ v jednom. Pre mňa v tom čase rovnako fascinujúce ako výbrus od Swarovského. Bola  som  nákupu schopná každý deň a kúpiteľná čímkoľvek (najlepšie nugátovou bomboniérou) rovnako ako dnešné nákupné maniačky kabelkou v hodnote fasády domu (Plné znenie chlapského pomenovania tejto kabelky: No Fasabag). Keď ju ale miluješ, tak ju proste musíš mať. Úplne rozumiem tomu pocitu. Skoro. Noseniu tejto kabelky v električke už menej. Bolo mi to, ale vysvetlené. Je tam vraj viac ľudí, ktorým sa s ňou môžeš pochváliť (stále si predstavujem nejakého bezdomovca, zohrievajúceho sa v zime v električke, ktorý závistlivo kričí: „No fasabag, hmm to bude asi fake ( fejk )!“

Od police  vystrihávacích dám ma ocino dopravil k pokladni, jasné s nejakými čokoládovými úplatkami.  (Hovoril, niečo v zmysle, že nech si zoberiem teda tie čokolády, ale nech pekne už idem, lebo že sa bezo mňa domov nemôže vrátiť. Jemu by to vraj nevadilo, ale mamina by si to asi všimla). Pani za pokladňou sa na mňa táááák milo usmievala a používala zaklínadlá ako: „Toto sú najnovšie žuvačky aj s obrázkom. Páči sa.“ Z obchodu som vychádzala s plnými „hrsťami“  žuvačiek Pedro a dvomi čokoládami. Neskutočný pocit šťastia (ako spomínam hotová nákupná maniačka). „Toto mohla byť tvoja maminka. “Čoooooo ???? Čo mi to ten ocino vlastne hovorí. Nastalo ťažké zamyslenie. Hmmmm, mamina ktorá robí pri čokoládach, to by bolo niečo! Ale čo ak nevie robiť palacinky a stále bude hovoriť s takým čudným hlasom „Jééj, ty si taký malýýýýýýý anjeliiiiiiiik“ a brnkať mi po nose. Náhle vyhodnotenie. Toto sa povie MAME !!! A veru sa aj povedalo. Čisté, detské nabonzovanie ocinovej bývalky. Za Pedro si teda fakt maminu nevymením!

V dnešnej FCB dobe (nie, nečítaj to ako futbalový club Barcelony) likov, zrušených priateľstiev a blokovania je to neuveriteľný  rozvoj kreativity a konšpirácie. Jedna známa mi hovorí: „Niet lepšieho pocitu, ako keď si bývalka pridá novú fotku, na ktorej je pekne pribratá (tak akurát tých  10 kilo viac).“  Niet nad väčší pocit prajnosti a želania nech už má aspoň dve detičky.  Božžžinku a aké sú tie deťúrence bývalky parádne! Sú dokonca viac roztomilejšie ako živé ovečky v Betleheme na námestí v Bratislave. (Tie ovečky tam naozaj majú! Osveta.  Podľa mňa aj trochu podpora mestského turizmu. Ako inak by ste mohli vidieť živé ovečky v obutých 15 cm štekloch).  

Karavána ide ďalej. Hermíny, Gertrúdy a iné bývalé mená  boli a budú. Najlepšie s nimi pokoj na večné časy. Najideálnejšie je miesto zlomyseľného voodoo (karmu proste neošáliš), dať za ne do zvončeka v kostole s doplnením modlitby za skorý vydaj Hermíny, alebo modlitby za anamnézu Gertrúdy (stratu pamäti v období bývalého vzťahu- kompletného). Nechám na váš výber. Amen.