nedeľa 7. decembra 2014

Mikulášsky


....že sa blíži Mikulášske obdobie som zistila pri návšteve akýchkoľvek potravín. Ceny mandarínok boli podozrivo nízke.  Taká Mikulášska mandarínková lákačka....

Stála som na zástavke a čakala na „Elinu“ Nie, nečakala som, na žiadneho hafana, ani kamarátku s čudným účesom. Pre tých, ktorí sú v BA len pol roka alebo mimo-bratislavských, je to čudný, používaný výraz pre električku. Brnenská „šalina“ s ich „šalin kartou“, to ale prebila. Už mi to v tej Bratislave neznie tak divne (len, keď to hovoria ľudia bez detí a starší ako 35 rokov). Na zástavke čakala tiež mamina s dvomi detúrencami v kombinácii plačkáčik a padáčik.  „Mami a ten Mikuláš kedy príde?“  „Miško musíš vydržať.“ Jedna, dve, tri, štyri, päť... päť minút prešlo.... „Mami už som vydržal, kde je ?“  Nasledovalo nedočkavé prepletanie nohami. Cap na zem. Miško ležal „na tuleňa“ .  Pani obratne „žeriavovitým chmatom“ Miška zdvihla a druhou rukou napravila cumeľ „plačkáčikovi“. Celá tá technika mi už prišla tak „profesionálna“, že som predpokladala, že to cap robí Miško asi často a tou druhou rukou popri tom tá pani pokojne už zvláda namaľovať  aj autoportrét. Nemýlila som sa. O ďalších pár minút Miško ležal opäť. Teraz to nebolo cam, ale drbs (s prepáčením za výraz, ale rozdiel tam bol, ako pri tých slovách).  Teraz ležal „na hrocha“ v ten najväčšej mláke. Jasné opäť nasledoval „žeriavovitý chmat.“  Miško bol taký ten zlatúšik, ktorého máte radi, ale vlastnícke práva na neho majú našťastie susedia.  V hlave mi znelo:  Môj milý, ak teba teraz ten Mikuláš pozoruje, dostaneš veru kapsule na pranie, žiadne mandarínky nebudú. Priniesť uhlie, by ti  bola škoda (do 10 minút, by ho určite rozobral na prášok).

Stála som pri poličke s knihami. Hneď oproti bolo oddelenie s detskou literatúrou. Babička s vnučkou vyberali edukačného Mikuláša. Babička (aby nedošlo k nedorozumeniu, rozumej upravená pani v kožušinovom kabáte s červeným rúžom a perlami na krku, žiadna babička Boženy Němcovej) podávala vnučke knihu s názvom: „Dievčatko čo pretancovalo tri dni a tri noci.“  Vnučka pozrela na babku  s vydeseným pohľadom . „Babina, to je čo za hlúposť ? Tri dni sa predsa tancovať nedá. Veď kedy by spali?  To je nejaké čudné.“  S pokrútením hlavy  a so strašným nepochopením logiky autorky knihu hneď aj vrátila do poličky. Pri pokladni stálo toto dievčatko s vybranými titulmi: Prdiprášok doktora Proktora a Tigrí tím – internetoví banditi.  Mám rada tuto detskú logiku.

Hugo a jeho brat Bruno čakali na kamarátku Amélia a potom spoločne na Mikuláša. Kombinácia detských mien dostatočne náročná aj na vymyslenie, nie to reálne skombinovanie. To nevymyslíš to je život. Podobná partička ako Partička (Danglová). Zábavná, hlučná, tvorivá a HLAVNE (pre mňa) so záverečnými titulkami (opäť teda vlastnícke práva majú susedia). Čakanie na toho Mikuláša bolo dlhéééé, animačný program došiel po 15 minútach. Potom deti animovali dospelých. „Mami pozri, ja viem vyhodiť nohami až za hlavu.  Mami pozri ja viem vyskočiť nad Huga.  Mami pozri ja viem vyskočiť NA Bruna. Mami pozri Amélia nám nakreslila kvietok.“ Mamina sa chvíľku zamyslela.... farbičky sme im totiž zbalili hneď ako sa chceli pretekať, kto namaľuje na stenu väčší televízor.... Otvorila dvere na kúpeľni a na kachličkách bol najnovším rúžom namaľovaný naozaj kvietok a na každej druhej kachličke bol lístok, jasné.....  Mikulášska atmosféra to bola ale ozajstná. Hneď ako buchli plyšákom do lampy (Papierový lampión – bezpečnostné sklo pre kombináciu Bruno a Hugo, ako túto lampu volala kamarátka). „SNEŽÍÍÍ!!!!!  Maminka pozri snežííííí!!!!! Snežíííí....“ Detská začali radostne poskakovať a tancovať pod padajúcim prachom z lampy....  

.... tak takýto som mala Mikulášsky deň. K tomu Mikulášovi som sa vlastne ani nedostala... Vlastne  ani on ku mne ... Nevadí. Uhlím už nekúrime a zo sladkostí, by mi narástol zadok. Takto som zjedla s vyloženými nohami pol kila tých akciových mandarínok a ako mi bolo v tom tichu fajn ...... :D