streda 14. januára 2015

Tehotná ???? !!!!!

„Zlatko, budeš otcom!“  „No, jasnéééé....“ „Čo je jasné, to je jasné, čo tehotné to tehotné, čo nie to nie. Je to už proste tak!“  Znelo moje oznámenie tejto novinky rovno do telefónu bez zbytočných okolkov. Nebudem to predsa baliť ako darček pod stromček. Na baliaci už skončila akcia. „Smolka“. So mnou sa tiež nikto nepáral a povedali mi to na rovinu.  Dokonca to skôr povedali mojej mamine. Tá mi z tej roviny urobila pahorkatinu  s kotlinou. Dusno bolo ako v kotli – ako rozumej, vnúčik by ju až tak nešokoval, ale že ak to chcem oznamovať cez tie „internety“ mám jej už konečne kúpiť ten „pejs buk“ alebo „gogle“ (čítaj ako vidíš), aby to vedela skôr. Zasadacia komisia dedinskej informačnej služby (DIS) zasadla, prehodnotila a pustila do éteru. Nebudem odporovať. Majú pravdu. Je to proste tak!  Termín najskoršieho možného pôrodu o 10 prípadne 11 mesiacov.

Čerstvá kamarátkovská mamina prvorodička mi hovorí: „Klamali nás. Strašným spôsobom nás klamali.  Bolo to príšerné. Je to príšerné!“  Myslela tým „najkrajšie obdobie ženy“ aspoň podľa titulky časopisu „Mamina“. Mám podozrenie, že to asi  táto  časopisová „Mamina“ tvrdí preto, lebo vlastne nikdy nerodila. Z kamarátkinej informácie som dostala asi prvú rannú nevoľnosť rovno o pol šiestej večer. Horšie ako si to predstavujem, to proste nejde a ak to predsa len ide tak, budem asi prenášať nejakých tých ďalších 12 až 24 mesiacov. Alebo teda možno ani nie. J Ešte sa rozhodnem.

Detičky sú inak super. Ľúbim ich, všetky. Aktuálne najviac  jednu prepožičanú Emku a jej Vianoce.  Ježiškovi celý rok písala, že pod stromček chce dostať korčule. Takmer prestala dýchať, keď rozbalila darček a v ňom KORČULE. V očiach zhrozený výraz s ťažkým povzdychom:"„Mamííííí ja som Ježiškovi zabudla napísať, že chcem kolieskové korčule a nie na ľad... on to nevedel a doniesol mi tie čo nechcem..." V očiach takmer slzy z tohto svojho závratného omylu. Nakoľko sú všetky maminky ale super ženy, malo to šťastný koniec. Emka totiž dostala kombinované korčule (aj na ľad, aj s kolieskami). Vlastne, to chúďa malé, len pomaly rozbaľovalo darčeky.

Do možného materstva si odkladám aj cenné rady: „Deťom musíš vytvoriť hneď režim, inak by to nešlo. Potrebuješ predsa nejaký ten čas aj pre seba. Kedy by si inak varila.“ Paráda :) Odborníkov bude určite viac. Niektorých si predstavujem ako tých, čo nám včera prišli do firmy opraviť  nefunkčné bodové svetlá. Zapli vypínač. Zo 16 bodových svetiel nesvietilo 16.  Ich prvá veta: NESVIETI TO! Druhá bola v poradí hneď otázka: Čo ste s tým robili? Ďalšia otázka: Skúšali ste vymeniť žiarovky?   A keď som ich  videla stáť s rukami v bok pred rozvodnou skrinkou zabudovanou v stene s ich konštatovaním, že ju nemôžu otvoriť (aby zistili, či nenastal skrat práve tam), lebo by mohla opadnúť pri jej otvorení aj farba zo steny, dostávala som fakt prvé kontrakcie a veru som pri nich musela aj začať počítať....

Ak sa tento príspevok náhodou začne šíriť tak poprosím, tých ktorí nerozumejú irónii, kombinatorike, prípadne iným biologicko-matematickým faktom, alebo len MNE :D , nech mi napíšu. Odpoviem v slovenčine, bez použitia  všetkých „umeleckých výrazových prostriedkov“ do 24 hodín J A prejavený záujem DIS-ky je celkom príjemný, myslela som si, že už ani netušia kto som. Myslím, že opodstatnene.   Naposledy, keď som totiž čakala na autobus v našej dedine, som dostala otázku, koľko rokov mám ešte chodiť do tej školy. Tetu trochu prekvapila odpoveď, že ja vlastne už po tej škole 8 rokov robím.