štvrtok 7. mája 2015

Rapper Hugo

Pri nahadzovaní môjho naivkového blogu mi google počítadlo vyhodilo číslo o niečo vyššie ako 1000 zobrazení stránky (tie moje kliky som si jasné vypla). Vy ste blázni!!!  Všetci čo sem chodíte !!!! J ĎAKUJEM. Stále si myslím, že je to pokazené, ale jeden deň ma v tom snáď google ešte nechá, je to minimálne milé. Ani „likov“ toľko nie je (ok, je to pokazené). Každopádne som pri tomto čísle chcela napísať, niečo pozitívnejšie aj, keď to ide v tomto období o niečo ťažšie. 

Mala som dostatok času, tak som sa ho rozhodla investovať do návštevy predajne mobilného operátora. Túto chybu urobíš určite maximálne raz za dva roky. Tak v téme sloganu nekonečných hovorov, v tomto prípade ale hovorov dvoch voľných predajcov som nekonečne čakala.  Už minule som si všimla, že to tam žije o niečo intenzívnejšie. Vtedy som pozorovala pani v predajni T-čkového operátora, ako máva predajcovi s faktúrou od Oranžového operátora: „Predajca: Pani, to je zmluva z Orange!  Pani: Veď ja sa chcem opýtať, len jednu vec.  Predajca: Pani, ale vy musíte ísť do Orange! Pani: Ale veď ja sa chcem opýtať, len jednu vec. Predajca: Pani vy musíte ísť k svojmu operátorovi. Pani: Vy ste teda dobre neochotný!!!! „ Pri tejto spomienke a tiež z nudy som  zaostrila a veru oplatilo sa J.  Pri najbližšom stolíku sedel vysoko percentný peroxidový trochu nepodarený plagiát torza s úctou starnúcej ženy. Celé zlé od vrchu po spodok. Naružované našpúlené pery a zahrabávanie rukou vo vlasoch (Barbie vo výsluhovom dôchodku, asi som zlá - ale pravdivá). Pani: „....ešte mi povedzte, na čo slúži ten lokalizátor? To aby ma mohli nájsť nejaký mimozemšťania... hihihihihi...“ V hlave sa mi spustil ich ďalší slogan ....  T-mobile spája rodinu.... alebo rovný rovného si hľadá, či ako?  Zaostrím pohľad na opačnú stranu. Pán: Dobrý deň, chcel by som si zmeniť heslo na telefóne. Predajca: Jasné, nech sa páči, povedzte mi pôvodné. Pán: ŽEHLIČKA1 (amatér J moje JAHODA V RUME 007 netromfol) . Predajca: To heslo mi ale telefón neberie. Pán: Bože, pomýlil som sa. Zobral som iný TELEFÓN. Prepáčte ja sa zajtra vrátim....
Pani, ale ja Vám fakt neviem pomôcť. Musíte ísť do Orange!
No, dobre keď ste taká neochotná

... prechádzala som uličkami nákupného centra, rovno cez detský kútik. Menšia a útlejšia verzia Laciho Strika spolu s hipom aj hopom práve mala hodinu pre detúrence. To vám bolo skvelé!!! Asi sa na nich budem chodiť pozerať pravidelne. Skupina 10 deťúreniec  vo veku 5+++ v neskutočne obrovských šiltovkách a gatiach po kolená. V ich prípade teda cca 10 cm nad zem. „Héééj, kámo, kámo čo to robíš, nejaký ste dnes roztrúsení, zoradíme sa. Hééej Nikolas, čo to riešiš, veď ty nevieš čítať, tak už odlož ten leták a zaraď sa.“ ozývali sa povely Laciho verzie 04. Začali robiť mlynské kolesá. Prestala som aj dýchať. Chvíľku som totiž mala pocit, že sa im ich tie nohavice zošmyknú až po uši a rovno im to zalícuje s tou ich obrovskou šiltovkou. Najlepší bol jasné najmladší Hugo. Čo za ostatnými zaostával výškou to dobiehal stylingom. Ustrašene na Vás kukalo to jeho jedno očko (druhé bolo schované pod šiltom) a s tichým hláskom sa len tak pre istotu opýtal „.... a to musím?“ Zlatý bol. Rapper telom, oblečením a skoro aj dušou J


PS: JAHODA V RUME 007 nemusíte skúšať pri nabúraní sa do mojich účtov  J