streda 6. mája 2015

Som naIVKA (a asi aj nahnevaná)


Som naIVKA.  Neviem či viac „NA....atá“ ako Ivka, alebo hneď v kombinácii:  Na...atá Ivka, alebo či vlastne tá naivka je len nejaká  Ivka.  Alebo každá Ivka je naivka.  Niekde sa to prekombinovalo a už vlastne neviem. Každopádne tých sklamaní bolo za dve TATRY. Nie tie „šutrové“ s lanovkou, to by sme ich presypali  viac do Poľska a predali JaT. Asi by z toho bol len NAivný business, ale lepšie tatry „šutra“ ako hlúpych ľudí. Tých by človek nevymenil ani v tom Poľsku za cestársku soľ, lebo tá je v Poľsku nad zlato (hlavne v klobáskach) a to je drahšie ako "šuter". Teda z výmeny nič, naivný business tiež nebude, ostáva len to sklamanie, smútok a hlúpi ľudia.

Z tých „šutríkov“ odsypem len taký ten obrúsenejší. Tie veľké, ostré potrebujú čas aj v mojom naivnom, dobrom a ružovom svete. Tak: Kultúrna vložka, kultúrnej služby.

Profesionálna organizačná skupinka mi maximálne profesionálne oznámila, že na to aby  vedela profesionálne zabezpečiť moju požiadavku, potrebujem si sama zabezpečiť ďalšieho profesionála, bez ktorého to oni nevedia urobiť.  A nakoľko oni sú profesionáli, mám vybaviť len toho jedného konkrétneho, s nikým iným spolupracovať nevedia.  Dovolila som si pozmeniť objednávku, že toho ďalšieho profesionála, potrebovať nebudeme, že to chceme v komornejšom duchu, bez všetkých „ozdôbok, poéziou poláskaných slovíčok, zabalených do krásneho rúcha  rýmujúcich sa strof a prierezu hudobnej studnice ľúbivých melódií povzbudzujúcich srdce a dušu. V domnení, že prebehla profesionálna komunikácia som sa profesionálne skoro spoľahla.  Ok, nespoľahla som sa ani na 5 sekúnd toho čo mi bolo ponúkané na 20 minút. Inštinkt. A tiež tá pani používala slovo profesionálne a na úrovni, toľko krát, že som mala pocit, že o tom vlastne potrebuje presvedčiť samú seba. Naivne som si myslela, že tu ma nič neprekvapí. Omyl!!! Prekvapilo a opäť naivne zabolelo.  Po priebehu NEvykonania „služby na úrovni“ (lebo profesionálna organizačná skupinka vykonáva službu na úrovni, alebo vôbec) som zistila, že som vlastne neodpovedala na potvrdzujúcu „sms-ku“ odoslanú na číslo pevnej linky. Neschopná som čo Vám poviem. Čo ja Vám to poviem ???  Pani vám to povie!!!!  Keby som nebola taká odpadnutá aká som bola, tak odpadnem prvý krát. Druhý krát odpadnúť som nevládala. Kyslík, som musela ťahať až z päty (áno aj tou sa v takýchto prípadoch dá dýchať), aby som tým maximálnym profesionálom, ktorí robia buď vec poriadne alebo vôbec (to že ju neurobia vôbec vám tiež oznámia cez tú sms na pevnú linku), ukázala čo je profesionálne správanie a ustála „obyčajné ľudské zlyhanie“, ktoré som v podstate nemala v úmysle ani riešiť. Profesionálne priznanie neprofesionálnej chyby, by bolo asi z ich strany neprofesionálne.

A keď už som dnes tak „kriticky rozladená“ skúsim „odlupnúť aj z iného „ ľudového šutra“. Ako sa v dedine klebetí, tak sa z dediny ozýva, rovno do domu zdroja klebiet a nebojte aj s menom klebetníka (Viktor Horian, by z toho vytvoril určite aj zoznam mien, ja ho uchovávam v pamäti :) a teším sa na osobné stretnutia). Ktorý človek šteká, ten hrýzť nemá čím (Alebo rozmýšľať nemá čim ?). Lepšia klebeta v ústach, ako ticho v dedine (u niekoho možno aj v rodine). Koľko klebiet vieš, toľko krát si oklamaný.   A viete čo ? Myslím si, že by bola škoda obmedzovať sa už vlastne obmedzenosťou niekoho iného (keď obmedzenosť, tak jedine vlastnú :) ), preto s nadhľadom a prepočítavosťou na tých obmedzených vypočítavcov! :) (opäť naivka, čo ? :D)