nedeľa 21. mája 2017

Časť 10: Genetický test




Asi jednu z mála vecí, ktoré som o tehotenstve vedela, bol názov tripple test – alebo genetické testy. Teda vedela som iba to, že je to jeden z veľkých tehotenských mílnikov, ktorý narobil budúcim mamám celkom rušné chvíle. Tu naozaj odporúčam googliť len to čo potrebujete, lebo je to na internete nekonečný príbeh. Hlavne názorovo nekonečný. Pokojne, by tento test mohli premenovať na psychotesty. Bolo by to výstižnejšie. Poznám veľa budúcich mamičiek, už mamičiek, ktorým tento test rozmenil život na veľmi drobné (ani Tesco automat tie drobné nechcel brať). Každú nakoniec ale so šťastným koncom i keď s pár šedivými vlasmi.  Ja som sa rozhodla zodpovedne pripraviť a minimálne dva dni vopred som poctivo šprtala. Hlavne teda základnú podstatu, ktorá pre mňa bola: JE TO LEN ŠTATISTIKA! Tento test sú  namerané hodnoty v podobe čísla, ktoré vychádzajú z nejakých tabuliek (možno z roku pána 6, kedy sa rodilo vo veku ženy 18 nanajvýš v 20 rokov).  Obyčajné číslo, ktoré hovorí o tom, že aká pravdepodobnosť je, že sa vám narodí postihnuté bábätko.  V určitom veku ste napr. za vodou, keď vám toto číslo vyjde 1:250 (Z 250 mamičiek sa jednej narodí postihnuté bábätko...). Toto číslo je napr. pri určitom veku budúcej mamičky v poriadku a nikto ho nerieši, pri inom veku sa rovnaká hodnota môže považovať už za zlú. Ak máte napr. 1:130 dokáže vzniknúť neuveriteľná panika. Úplný ideál je napr. 1:4000 (vymyslené pomery). Páčil sa mi jeden komentár mamičky, ktorá napísala výrok svojho lekára. „Je tu šanca že pri výsledku 1:130 budete patriť k tým 129 bezproblémovým číslam, ale napriek tak vysokému číslu napr. 1:4000, môžete byť práve vy tá 4000 problémová. Nikto vám nič nevie zaručiť. “  Nameraná hodnota, ktorá vlastne je aj nie je. Odbore, ktorý býva veľmi, veľmi často nepresný a na základe tak nepresného výsledku, sa rozhoduje o vašich ďalších aj "nebezpečných" testovaniach. Ovplyvniť túto hodnotu môže tiež veľa vecí. Aktuálny zdravotný stav budúcej mamičky, zle vypočítaný termín pôvodu....  V hlave som si len fixovala, akokoľvek to bude NEBUDEM  robiť PANIKU. Je to len číslo. Následné vety v popisoch tripple testov -  „...pri zlých výsledkoch sa odporúča AMNIOCENTÉZA...“, som vždy ukončila pri tomto slove. Ďalej som to nechcela čítať.  Ráno som do ambulancie napochodovala prvá. Nech sa mi „neminú dobré otázky- tohto testu“. Taký malý šprt zo mňa bol. Prekvapila ma ale zastupujúca sestrička. V hlave mi normálne šlo, no tak toto nie je dobré znamenie. Kde je moja milá, zlatá sestrička... Ako aj toto bola milá sestrička, tiež mi zobrala krv bez modriny, ale vyhodilo ma to trochu z pohodlia. Normálne som pri nej dostala čudné testové okno aj pri odbere krvi.  Trvalo to maximálne 10 minút a už som odchádzal z ambulancie s informáciou že mám kamsi zavolať. Výsledky budú do 5 dní.  Prebehlo to vďaka víkendu ale rýchlo. Len večer pred volaním som mala nejaké zovreté hrdlo. Tak som si poctivo začala opakovať svoju mantru: „Je to len číslo, akokoľvek to dopadne nebudem robiť paniku. Vlastne dopadne to určite dobre.“ Konečne ráno a môj telefonát.  „ Ešte skontrolujeme rodné číslo... tu vás mám. Tak výsledky nie sú ani dobré, ani zlé.... Potrebujeme urobiť opakovaný odber u nás priamo v laboratóriu.“ Paráda. Ako vedela som, že sú dve možnosti. Buď to bude dobré, alebo zlé. A aj keď sú výsledky zlé, bývajú v podstate dobré len je to skreslené  (ďalšia časť mojej viery a mantry). S možnosťou ani-ani som naozaj nerátala. Zaskočila ma. Nedávala mi vlastne nič. Ani nádej ani beznádej. Nič doplnené celkom slušnou dávkou stresu. V podstate som zistila, že z jedného krvného odberu robia dva rozbory. Jeden mi vyšiel v poriadku a ten druhý nevedeli analyzovať. Na základe toho sa to nedalo vôbec vyhodnotiť a že sa to občas stane. Ja som síce o tejto možnosti nepočula, ale ako pri tom mojom tehotenstve ma to tak veľmi neprekvapilo.  Mne sa môže stať naozaj všetko. „Ako ti dopadlo genetický test? Hmm, no učiteľ mi stratil písomku....“  Do pár minút som si to vedela aj odôvodniť: „Asi sa im tá vzorka usadila a neroztrepali ju. Stane sa to aj  pri džúse. Alebo mi vzorka cestou do „labáka“ nejako viac zvetrala, alebo mi ju kuriér vzoriek rozlial a následne spančoval.“  Ako milión „logických“ vysvetlení som mala pre túto situáciu. V žiadnom prípade ale nie možnosť, že je to zlé. Opakovaný odber bol hneď o dva dni. Tiež tam bola milá, veľmi – veľmi milá sestrička. Táto mi urobila síce modrinu, ale to bolo bezpredmetné. Vrámci nášho vtipkovania sme sa dohodli, že skúsi urobiť rozbor s dobrými výsledkami, no a za toto tá modrina predsa stojí. Pokojne mi mohla naskočiť aj na opačnej ruke než mi brali krv, len nech nemusím čítať nič čo nasledovalo za slovom AMNIOCENTÉZA. Klamem. Čítala som. Málo a v krátkosti ale čítala. Napriek tomu, že som bola hrdina s jasným názorom ma to dostalo ako reklama na sterilizátor detských fľašiek pól fóra mamičiek (vraj, nečítala som to fórum, ale počula som o tom... ten som zásadne odmietla). Pred telefonátom som mala vytvorenú novú mantru: „ Všetko bude ok, už mi kuriér nemal ako spančovať vzorku a prinajhoršom pôjdem do Martina. V tomto meste som ešte nebola. Robia tam super špeci sono s neviem koľko veľa D  (náhrada amniocentézy, miminálne vec, ktorá sa odporúča ešte pred ňou – pár známych tam bolo, v tej sekunde jediná pre mňa prístupná možnosť ďalších vyšetrení) a na tom sone robia aj kvalitné foto !!!!“ Dohodnuté! Hlavne sama so sebou. Normálne som si vedela prestaviť ako v tom Martine, keď už budem mať tie super fotky bábätka, ktoré je absolútne v poriadku si dám kopčekovú zmrzlinu. Jahodovú s takou tou vaniklovo-nutelovou. Normálne som si vybrala kombináciu a tiež som vedela, že to bude na námestí.  Sústredenie na tú zmrzlinu mi normálne bloklo pripúšťanie všetkých pochybností (áno, áno – tehotenské chute, o tom niekedy inokedy). Tak ako s pravdou von. Bloklo, ale len tak na pár minút. Strach a pochybnosti určite boli. Racionálno v mojej hlave bojovalo ako len mohlo. Vybojovali sme si to. VÝSLEDKY BOLI V PORIADKU! Prvé veta ktorá mi znela v hlave bolo obrovské ďakujem, druhá veta bola, že ja som to vedela to ten pančujúci kuriér, tretia, že asi sa zastavím pozdraviť tú milú sestričku a že jej dlžím urobenie minimálne ešte jednej modriny a kávu. A potom to prišlo. Nebude kompčeková zmrzlina!!! Asi opäť znamenie. Určite v tom Martine na námestí nemajú zmrzlináreň. Ešte že tak!!! Inak neviem ako by mi vyšli tie testy. Za odmenu svojim dostatočne napätým nervičkám (s podtónom nezostresovať žiadnu z mamín, ani známych ja to všetko unesiem sama) som si kúpila celú nanukovú tortu. Nedalo sa inak. Toto testovanie, napriek môjmu aktuálnemu nadhľadu je určite veľmi rozporuplné. Stále trochu váham nad jeho opodstatnením. Hlavne či v tom prvom kroku neexistuje viac presné testovanie, ktorým sa dá predísť ďalším zbytočným testovaniam. V niektorých krajinách je úplne zrušené, ale možno majú tie super sona z Martina normálne. Určite vám k nemu nechcem napísať žiaden konkrétny záver. Môj názor bol taký aký bol. Hlavne sa nemusel posunúť do ďalšieho stresového kola a chcem len povedať, že každý má svoje rozhodnutie, ktoré je akékoľvek ja ho určite akceptujem a neodsudzujem a hlavne držím palec. Aj keď môžete mať aj osemnásť dobrých odberov a deväť amniocentéz so super výsledkami, nikto vám nič nezaručí a stať sa môže čokoľvek (ale to som nechcela, toto má byť „veselý blog“ s povzbudením aj keď na menej veselú tému). Budúce mamičky držte sa!


Reálny život? Nie! Vymyslené príbehy inšpirované reálnym životom. INTRO k tomuto blogu nájdete TU.