pondelok 29. mája 2017

Časť 13: Výbavička



V hlave mi stále blúdila stará možno verím, že mnohými mamičkami aj prežitá myšlienka: výbavička sa nemá kupovať do neviem ktorého mesiaca, aby všetko dopadlo dobre. Zabudla som to číslo. Nie, nepíšte mi ho. Zámerne sa ani nikoho nepýtam. Ani sa nesnažím rozpamätať. Nechcem ho vedieť. Nechajte ma žiť, že je to presne ten mesiac v ktorý to riešim. Chápete. Nech nežijem zbytočne v strese. Budúca mamička žije totiž v permanentnom strese. Hlavne prvodorička (LEN PRVORODIČKA). Napríklad z toho ako oná dá tu výbavičku vlastne dokopy. Zatiaľ som pristúpila na krok jedna. Zisťovanie, čo také bábätko vlastne potrebuje. 


Stále som ale konkrétne nákupy ešte odkladala aj z dôvodu, že mi to mešká. Ako áno mešká mi to teda už niekoľko mesiacov a partner z toho už prestal mať stres (prešlo to na mňa). Ale tiež mi to mešká na sone.  Tak len odrátavam dni, kedy by sme už vedeli, či tá broskyňová detská izba bude ok. Ak to bude chlapec, snáď ho veľmi touto farbou neovplyvníme. Budúci tato, totiž  nechce maľovať, že aj tak to Maličkánik po ňom premaľuje, že na čo.  Jáááj takáto nezodpovednosť z jeho strany. Ak to bude naozaj ten chlapec, kúpim mu a sama do rúk vložím farbičky a trošku asi vnuknem tú maľovaciu náladičku. Skúsim to ešte prípadne prekryť nejakými doplnkami. Napríklad tapetou. Tak hádam to dáko dáme.  A možno to nebude až také zlé vychovávať prvé roky chlapca v broskyňovej izbičke... ňuňuňu. Bod jedna na zozname „výbavičky“ – farba detskej „izbičky“, ostáva teda otvorená, ale stále na 50 % aktuálna.  


Bod číslo dva: kočík. Všimla som si, že to deti zvyknú mať. Tak som usúdila, že to by nebolo celkom až tak od veci nejaký zaobstarať. Partner sa ma síce pýtal, či by sa nedal nahradiť tým elektrickým autíčkom – tie sa mu totiž náramne páčia a tie by kúpil ja na každé ročné obdobie iné. V podstate by ste si to už pri dnešnom výbere dokázali aj vyskladať ako trojkombináciu toho kočíka (športiak, limuzína, cabrio, off road ...), ale zatrhla som to.  Na začiatku bude kočík! Nechcite ani vedieť, čo všetko sa na vás vyvalí, keď dáte do vyhľadávača detský kočík. Sodoma Gomora. Ako toľko kočíkov a toľko recenzií a toľko možností. Na chvíľku som to normálne musela vypnúť. Zo všetkých kombinácií, nafukovacích kolies, trojkolies, nánožníkov, plášteniek, slnečníkov, držiakov na kávu, prebaľovacích tašiek, sieťok proti hmyzu. Do toho pojmy ako zimné dieťa, letné dieťa a veľkosti vaničiek.  Ako som si len vydýchla, keď som zistila, že to letné dieťa nie je viac „teplé“ ako to zimné.  Na chvíľu som tento super svet kočíkov musela opustiť. Do recenzií som sa radšej ani nepúšťala. 


Po niekoľkých dňoch som túto tému skúsila otvoriť znova. Tento raz som si dala vyhľadať len obrázky. Tak mamičkovsky :) pragmaticky. A neuveríte našla som ho! Náš kočík! Bol parádny. Červený. A na „športiaku“ (to ak ste ešte kočíky v živote negooglili, je taký kočík čo v ňom dieťa už sedí, teda aj leží ale dôležité je hlavne to, aby ste tam dieťa poskladali tak aby sedelo) bola mrte veľká opica. Ale taká parádna kreslená opica na celej podložke na ktorej sa sedelo. No páčil sami. Veselý, svietiaci a PA-RÁ-DNY, priam najparádnejší. Kolieska síce neprakticky na náš terén malé. Miesto štandardnej výbavy k nemu boli tie športiaky vlastne dva s jedným vymeniteľným podvozkom– na každom ale tá opica – topka! Vajíčko chýbalo. V podstate nepodstatné. Načo mi je vajíčko, keď mám dva športiaky s veľkými opicami. Ha!  Po chvíľke som ale začala rozmýšľať, kam vlastne dám to dieťa, aby mi neprekrylo tú opicu. Do spodného košíka sa asi nezmestí a v sedačke sedieť určite nemôže. Veď to by tú opicu vôbec nebolo vidieť. Hádam sa teda dovtedy naučí chodiť a ten kočík môže tlačiť, inak budem musieť asi kočíkovať bez neho.   No nič neuzavrela som teda ani túto tému a bod číslo dva som tiež nechala otvorený. 


No a potom, ak sa mi zdalo že kúpiť kočík je náročné, tak ma čakalo ďalšie tehotenské prekvapenie. V hlave sa mi to začalo hmýriť samými monitormi dychu, hrazdičkam, sterilizátormi na detské fľaše, baby monitormi, chodítkami, fľaštičkami, odsávačkami, ohrievačkami, termo obalmi, zavinovačkami, bio-eko plienkami, aj postieľkami, vaničkami na kolieskach s prebaľovacím pultom aj bez, hojdačkami, kresielkami, odberom pupočníkovej krvi, šatkami a mandukami.... Až mi mozog vyhlásil: konečná vystupovať! Bála som sa, že keď teda nevystúpim, vystúpi mi ten mozog a ja som predsa pragmatická, racionálna mater! Tak by ten rozum predsa ešte chvíľku mohol ostať. 


Uff.  Ako len chvíľka stačí, aby ste keď si začnete čítať tie popisy a komentáre nadobudli pocit, že úplne, ale úúúúplne všetko potrebujete. Po materskej si prosím pracovať v tomto marketingovom business-e.  Pri tých tehotenských hormónoch sa to musí predávať samo. Na každej krabici výrobku spokojné  usmiate dieťa. Až nadobudnete dojem, že deti vôbec, ale vôbec neplačú. A nesnažte  sa ma, presvedčiť, že áno. Neverím vám! Táto moja vízia budúcej práce mi ale neriešila, čo teda s tou výbavičkou (iným mamičkám to bolo nad slnko jasné, tomu rozumiem, ale mne nie). 


Systémový prístup a metodika seminárnych prác opäť raz dostali šancu. Hovorím si musím ísť na to nejako logicky. Tak som aj išla. Najskôr som ale išla za mamou  zistiť, čo ona potrebovala pri mne. Ona si spomenula na kočík, postieľku a vaničku. Iné výrazy z môjho super zoznamu jej nič nehovorili.  Bolo mi to tak zvláštne, že som IŠLA ďalej, tento krát k zrkadlu a niekoľko krát som sa na seba musela pozrieť, či mi nepoužívanie toho sterilizátora nejako neublížil. Nevidela som nič. Dokonca ani že nie som šatkovaná a nespávala som pod baldachýnom ani hrazdičkou mi zjavne neublížilo- hádam. Okrem písanie týchto blogov – myslíte, že to mám z umelého mlieka, ktore vlastne ani doteraz neviem, kde mi ohrievali, keď mamina nemala tú ohrievačku? Ja to ale nejako rozlúsknem. Postupovala som podobne ako pri výbere kočíka. Googlila som tento raz nie obrázky, ale vetu: čo ste pri bábätku kúpili zbytočne, nevyužitá výbavička pre bábätko, bez čoho bábätko v pohode prežije, čo zbytočné ste kúpili pre dieťa. Bomba. Neuveríte, ale normálne také články existujú. Naozaj existujú. Veľmi som sa potešila, že nie som jediná čudná mater.  Zoznam obsahoval napríklad: chodítko, hopsadlo na zárubňu, kefka na vlasy, novodobá perinky (vraj z nej dieťa vypadáva), prebaľovací pult kombinovaný s vaničkou , teplomer do vody, lehátko do vaničky na kúpanie, kúpacie vedierko špeciálny kôš na plienky, vibrovacia hojdačka, ohrievač fliaš, špongie alebo rukavice na umývanie, hrazdička, zmenšovacia doska na WC, (tajne som dúfala, že tam nájdem aj slovo mama, ako tú zbytočnú výbavičku minimálne na štyri hodinky denne, ale to tam nebolo). V tom zozname bolo viac vecí, než som mala v úmysle o nich vôbec rozmýšľať. Aby to nebolo také jednoduché a vedecky kompletné všetky tie veci som si postupne začala overovať u maminiek (Vás mamičiek) v mojom okolí. A teda môj záver? Každá mamina mi povedala niečo iné :). Úplne iné. Naozaj. Ani jedna nemala rovnakú výbavičku. Jediné čo sa opakovalo bolo: dieťa a kočík :)


Ľudkovia moji, nezabúdajte tiež, že ja si v týchto blogoch neuveriteľne vymýšľam :). INTRO k tomuto blogu nájdete TU.