utorok 9. mája 2017

Časť 2, 3 a 4 :)


2.  Prvý večer s dvomi pásikmi
Ja som sa usmievala od ucha k uchu.  Partner mal normálny večer so všetkými jeho  super športovými programami. „Oslavne chlastať“ sa už nedalo, teda nie bez výčitiek.  Buď mojich voči tehotenstvu ktorému som v tú sekundu verila, alebo mojich voči partnerovi, že si dovolil piť sám. Prípadne som to vedela skombinovať. A nakoľko tomu on fakt neveril aj keď si túto možnosť pripúšťal, ešte jeho racionálnosť nemala dôvod oslavovať. Nepotvrdené, nepodložené, domýšľam si. A keď zistil ako tehotenský test funguje, odmietal ale úplne jeho možnosť fungovania. Tou neistotou trochu nakazil aj mňa. V hlave ale vážny argument. Veď dvaja svätí pri mne stáli (aj Jeééézušš aj Máriiia), keď som si test kupovala a aj robila, hádam ho len naozaj nepôjdem reklamovať....
Svoj prvý večer s tak veľkou novinkou som  teda trávila najromantickejšie ako sa s mojim chlapom dá. Každý vo svojom kúte sedačky. Ja doplnením o intenzívne googlenie všetko čo začínalo na teho... (vynechajúc tepelné hospodárstvo – google je frajer vie nájsť aj skratky). Našla som asi 15 tehotenských kalkulačiek.  Do pár sekúnd som vedela všetko. Ovuláciu, počatie, termín pôrodu a aj informáciu, keby je v tele dosť hormónov na to aby mi vyšiel pozitívny tehotenský test a bola som si úplne istá. TAK BOLO TO O TÝŽDEŇ. Presne budúci piatok....  No do kelu, tak to boli asi predsa len tie Vianoce a moje milované orechové včelie úliky (počkať robila som ich vôbec tento rok?).  Dokonca mi nesedeli veľmi ani žiadne tehotenské príznaky. Partnerovi som túto moju pochybnosť ani náhodou neprezradila a rozhodla sa počkať teda ten týždeň. Ráno som si ale ešte v posteli nahmatala, takú čudnú tvrdú bodku v podbrušku. Víťazoslávne, že mám ďalší dôkaz som ju ukazovala svojmu partnerovi. „Hááá, a čo je toto! Buď zomieram, alebo som naozaj tehotná!“ Dala som mu na výber. Normálne zaváhal ktorú možnosť si vyberá. Opäť raz to racionálne zhodnotil. „Ktovie z čoho to tam ty máš? Ktovie čo si robila. Si si buchla brucho o volant“. Ja ho raz asi vymením, prisahám fakt ho vymením, minimálne za nejakého prítulného plyšáka a v období rastu zúbkov ho s tým bábom nechám sama, CELÉ DNI! Ja si pôjdem na kávu! A za všetky ostatné krivdy (časť krívd) pôjdem sama aj na moju vysnívanú dovolenku! Aj tak by mi na „poznávačke“ iba frflal a zavadzal. Tak!!! Minimálne štyri plány na ďalšie obdobie vymyslené. Prvý hlavný bol ale ten opakovací tehotenský test a hneď za ním druhý – ísť pozrieť do hračkárstva dostatočne veľkého mojkacieho plyšáka.

3. Piatkový -druhý tehotenský test
Tehotenský test číslo 2. Skoro som si ho zabudla urobiť.  V piatok som zabudla a cez víkend  sme niekam cestovali. No, zabudla som.  Normálne som zabudla a spomenula som si na to v pondelok ráno pri chaotickom obliekaní do práce. Využila som na to teda polčas  (rozumej jednu oblečenú nohu) medzi obliekaním siloniek.  Nestíhala som. Nestíhal ani test.  Nemala som ani tých pár minút, aby už len ukázal výsledok.  Malé zaváhanie. Dám ho do kabelky ?  Prišlo mi to ako veľká odvaha a na tú som teraz naozaj nemala. Ten čas.  Test ostal teda doma na koši na prádlo. Stále bez tehotenských príznakov som zabúdala ďalej.  Dni šli nejako neskutočne rýchlo. Deň za dňom, týždeň za týždňom.  Stále bez žiadnych tehotenských príznakov. Na test som si prvý krát spomenula až na mojej naliehavej zástavke na benzínke cestou do práce.  Natankované som mala, len mi bolo nejako, no   ČUDNE.  Nepomohol ani čerstvý vzduch.  Ani TIK-TAK. To mi skôr začalo robiť v hlave (tik-tak, tik-tak, tik-tak stupňujúco a intenzívne...).  Čo Vám budem ... v šetkličkách, v šatičkách za dámičku, čupiaca nad záchodovou  misou na benzínke som si spomenula, že ja som ten test neskontrolovala. Ja som ale začínala mať úplne jasno. Po návrate z práce som rozbehla pátranie po tom tehotenskom teste č. 2. Bol spadnutý v koši na prádlo.  Čiarky v pozore rovnako dve, ako na tom pred tým.  Ani som sa veru neotravovala so super racionálnym partnerom a rozhodla som sa ešte nejaký týždeň počkať a dať si to overiť minimálne tým desiatim gynekológom z nejakej komory, trebárs aj zaváraninovej a vyžiadať si to písomne. 

4. Asi to teda bude ten zázrak
Cestovná príhoda s malým zastavením na benzínke sa mi začala opakovať. Už som mala v kabelke zbalenú ale zubnú kefku s pastou a milión najsviežejších cukríkov. Stále na dámičku. Od štekličiek som neupustila.  Keď som na jednej benzínke vyčerpala všetkých pracovníkov a ich kombináciu možných ranných, poobedných či večerných služieb, mala som v zálohe ešte jednu benzínku. Počet možných zastavení bez úplne veľkej hanby – len takej strednej sa mi ale závratne míňal.  Až teraz mi začalo dochádzať, že to je to krásne tehotenstvo. Ten zázrak života. Tá radosť.  Len prečo mi je teda tak strašne zle. Haaa?  Nestihli sa mi na ranné nevoľnosti minúť ani na tie dve beznínky, ktoré som mala po ceste do práce a bola som zabarikádovaná doma v kúpeľni.  Striedala som kúpeľňu a pobyt pri záchodovej mise. Ďalej som sa nedostala. Normálne dvojkročka. Dva kroky tam, dva späť. Dokolečka.  Celú noc! Celý deň! A opäť celú noc ...  V hlave mi išlo. To je len to krásne tehotenstvo. To je len to krásne tehotenstvo.  Ty budeš mama!  A následne: Ja to dám!  Veď koľko MÁM to dalo. DÁM TO!  No a tak som dávala hlavne tej záchodovej mise ešte asi deň a noc a deň, a tak som sa s potupou, že som asi slaboch odhodlala k lekárovi.   Nakoľko som stále doma trpela OTRAVOU ŽALÚDKA išla som si teda aj po to oficiálne lekárske potvrdenie.  Upozornenie pre mamičky: keď zvraciate 5 dni v kuse nie je to normálne a nie ste slabé ženy, ktoré nevedia vydržať. Vraj ani cintľavky.  To som si teda vydýchla. Najhoršie čo sa mi v živote môže stať je že budem cintľavka (hrozná predstava, ale odbočila som).  Pod hrozbou nemocnice, ale samozrejmé aj uvedomením si vážnosti POTVRDENÉHO TEHOTENSTVA  som poctivo čipkovala, tabletkovala, zvracala a miestami ležala. V posteli, bez štekličiek, bez dámičky,  na mrtvolu... 



Reálnosť príspevku vysvetlená v INTRE, čítajte tu :)