piatok 12. mája 2017

Časť 5 a 6 :)


5. Svitanie na lepšie časy (len pre pevnejšie žalúdky, hlavne viac než ten môj)

Po obdŕžaní tehotenskej knižky som mohla regulárne teraz už tehotensky grckať ďalej. A veru som aj  grckala.  Už to nebol deň aj noc a deň aj noc. Liečba začala zaberať a už to bolo s prestávkami. Už som sa posunula v tanečných krokoch asi aj na kotilión,  pri tancovaní ktorého tuším obehnete aj celú sálu. Tak ja som už vedela urobiť dobeh toaleta – posteľ. Proste začalo svitať na lepšie časy. Tak svitalo. Síce dlhšie ale svitalo.  Malé svetielko na konci tunela. Ale bolo.  Hlavne to bolo hrozné obdobie. Dokázala som vyzvracať naozaj všetko. Všetko.  Naozaj všetko. Všetko čo sa mihlo okolo oleja – ako vyprážaný syr som teda naozaj neskúšala, stačila osmažená ryža, všetko čo bolo blízko cibule, všetko čo prešlo chuťou cesnaku, bryndze, syra, tvarohu, jógurtu, tofu, škorice,  papriky, brokolice, obloženého chlebíka, cestovín, ovsených vločiek pokojne aj s chia semienkami.  Maličkánik sa teda so zdravou výživou nepáral. Stále som si opakovala. Toto je to najkrajšie obdobie ženy. Toto je tá krása premeny, zrodu... Figu borovú. Jediná premena ktorú môj čarovný Maličkánik dokázal vykúzliť bolo, že zvracalo z pomarančovej sirupovej  vody pomaranče.  Hotový Harry Potter to bude. Kúzelník jeden. Ako vyzvracať odštavenú vodu z pomarančov vie hocikto, ale vyzvracaj tie pomaranče. Inú príchuť sirupu som neskúšala. I keď som chvíľku  rozmýšľala o mega novinke zo sirupového sveta rum ani neviem s niečím. Už pri prečítaní etikety ma striaslo, ale zvracať rumové fľaše na export, by nemusel byť zase až taký zlý business.  Jedlo som delila na „nie ďakujem to som už zvracala a tak dobre ja to teda vyskúšam“.  A ak si myslíte, že to malé (7 cm) rastúce stvorenie oklamete, tiež figu borovú aj figu bryndzovú v tomto prípade.  Tiež som jednej večery – bryndzovým haluškám povedala nie ďakujem to už Maličkánik pozná a neprosí si to,  ale keď tú večeru varíte potrebujete len máličko, úplne máličko ochutnať. Nie, neprešla mi ani táto dávka. A keď si myslíte, že už naozaj nemáte čo vyzvracať, ďalší omyl. Zvracať sa dá aj voda, vzduch, žlč, či úplná topka krv z vydráždeného hrdla a žalúdka.  Upozornenie: Toto nie je cintľavina. Toto je holý bezpoetický fakt. Toto vám nikto dopredu nepovie.  Záchodová misa sa nám leskla.  Niežeby pred tým nie, ale určite som ju teda naozaj pred tým neumývala niekoľko krát za deň.  Jediné čo som mohla dať do úst boli istý čas pomaranče. Keby sa nám narodilo oranžové dieťa, veru nečudujem sa.   Tak toto som si ja žila mesiac a pol intenzívne.  Nakoľko sa mi stále vyhrážali nemocnicou, tak som sa odhodlala na pokus a omyl a stále som skúšala a skúšala čo by si  ten môj Maličkáník gurmán jeden asi tak dal, len aby som niečo v tom žalúdku mala. 

6. Tunelov je zrazu viac.
Tehotenstvo je krásne a dojímavé. Od dojatia, čím vás ešte prekvapí  nespíte, googlite a v živote by vás nenapadlo, čo všetko sa v ňom dá vyskladať.  Ja teda ani omylom nie. Možno preto, že som si povedala, že chcem vedieť čo najmenej (hlavne super rád) a na všelijaké tehotenské fóra dobrovoľne nepôjdem. Tak ma prekvapila krása pálenia záhy – niečo tiež neskutočné. Spávate s 3 vankúšmi a do zbláznenia googlite, čomu sa vyhnúť, lebo takúto noc už zažiť určite nechcete.  A tak postupne zo svojho jedálnička vyhadzujete ďalšie a ďalšie veci: citrón, paradajka, čerstvé biele pečivo, všetky druhy korenia. Tiež Vás môže prekvapiť zmena vašich chutí. Ja milovníčka kávy a čokolády – týmto dvom rozmarom som naozaj nevedela doteraz povedať nie.  No a  to sa  jedného krásneho rána zobudíte a na kávu sa nemôžete ani pozrieť a čokoláda zrazu dokáže vedľa vás ležať aj niekoľko hodín, dní, dokonca aj dlhšie. Neverila som vlastnému telu. Nespoznávala som ho. Krásne to tehotenstvo.  Krásy pokračovali ale ďalej. Asi prvý krát ak nerátam základnú školu som mala tiež ideálne miery 90/60/ 97. Teda skoro, tie boky mi vždy robili problém. Veru v tehotenstve ideálne miery, paráda. Škoda, že tento údaj mi ukazoval pravidelne tlakomer a dostala som sa aj pod ideál. Kvalitka. Miestami sa vám nedá, ale predsa sa pokúšate rozmýšľať - najmä o tom, že by ste mohli odpadnúť hlavne do mäkkého.  A ak si myslíte, že máte zábavy už na celé dni dosť, tak trt makový aj lekvárový.  Ešte môže prísť neskutočná únava. Ak by sa dalo rodiť v prvom trimestri, tak bez pochyby si vlastný pôrod prespíte. A určite nezabudnite ani na zápchu a nafukovanie a praskanie žiliek a také  podobné srandy a srandičky.  Normálne som neverila, že toto naozaj všetko jedno telo dá.  Pri každom novom príznaku som googlila a googlila. Je toto ešte normálne? A predstavte si bolo! Síce som si musela pospájať príznaky a trápenia tehotenstva s niekoľkých samostatných článkov. Všetko spoločne som to v žiadnom nenašla. Redaktori sa báli napísať jeden článok s úplnou pravdou, aby neznížili aj tak klesajúcu pôrodnosť.  Ja to teda risknem a takto holo pravdúco vám to napíšem. Nič ale nevadí ja to ale dám. Dáááám to!  Na dámičku!!!  A hotovo!  Tak som sa statočne voči tomu postavila a bojovala.  Najskôr som ranné nevoľnosti chcela obísť jedením raňajok na obed. Opäť figa. Náš Maličkánik predsa vie, že prvé jedlo patrí do záchodovej misy aj,  keď sa raňajkuje o 17:30 večer. Tak nič. Skúšala som ďalej. Tiež som tú nevoľnosť chcela presvedčiť, že ja som fit a ok a ona tu nemá čo robiť, maximálne si dať jeden „drinčik“. Tak som si vyfúkala vlasy, urobila make-up hodný večerného posedenia a čakala, ako si to tá nevoľnosť všimne, ocení a dnes si len tak pri mne posedí.  Nevoľnosť je určite nespoločenský introvert! Ani obložené chlebíčky nepomohli.  Jednoducho prišla, vlasy zopla do gumičky (jej genialitu oceníte hlavne nad tou záchodovou misou a začnete velebiť jej objaviteľa), roztriedila chlebíčky, hlavne tie zjedené, rozmazala make-up a ukončila tento môj pokus o spoločenský večer. Ja som sa tak mohla presunúť nanajvýš na Halloweensku párty za zommbie-ho. S roztečenou špirálou okolo opuchnutých očí a rúžom až za ušami. Ale...!!!! Dve akcie v jeden večer, to nezažije veru každá tehotná žena. 

Reálny život? Nie, vymyslené, určite nie pravdivé, príbehy ale inšpirované reálnym životom. INTRO  k tomuto blogu nájdete tu.