utorok 16. mája 2017

Časť 7 a 8



7. Neboj sa, skončí prvý trimester ono sa to upraví.

Tak som sa teda nebála. Čakala a čakala. Najskôr skončil 12 týždeň a nič. Tak som čakala na ten 13 týždeň. Tiež nič. Stále som čakala. Čakala a bola rozhodnutá a presvedčená, že teda nevoľnosť má len iný kalendár. A tak prešiel aj štvrtý mesiac aj piaty a ja som stále čakala. Minimálne som  teda čakala toho  nášho Maličkánika. Na zlepšenie som sa už vlastne trochu vykašľala, lebo čo je veľa to je veľa. Nebudem ja po daromnici vyčkávať...  Keď nechodí, nech si ostane tam kde je. Ok, dobre rozmyslela som si to. Len nech pokojne príde aj nočnou hodinou. Nevadí že by ma aj zobudilo. Len nech príde. Nemôžem povedať, že by to bolo také zlé ako v prvom trimestri. Vlastne keď sa nad tým tak zamyslím a lepšie si spomeniem už celkom pohoda – skoro ako Kaščáková. Myslím, že sa tam grcká rovnako veľa ako v aktuálnom období u nás doma. Nevoľnosti sa postupom času presunuli na ráno a večer. Však logicky! No nie? Všetko má svoj zmysel. Ja som ho videla v tom, že ráno keď sa vyvrieskam na záchodovú misu som minimálne do obedu pokojná (ideálny stav nastávajúcej mamičky).  Večer nastávalo jasnačka večerné upratovanie. Jedlo, ktoré podľa Maličkáníka patrí do žalúdka a jedlo ktoré tam nemá čo hľadať. Už teraz sa teším ako bude umývať dlážky, pedant jeden čistotný/ná :) . Pri ostatných príznakoch som len pokojne predýchavala a po tých mesiacoch som sa teda skoro aj zmierila s tehotenským osudom (určite, čo iné mi ostávalo). Podobne som predýchavala aj v ambulancii u lekára. S malou dušičkou som sa lekára pýtala, či už mám celú zbierku tehotenských príznakov, alebo mi ešte niečo chýba a môže ma teda ešte niečo prekvapiť. Ako prvá ma prekvapila lekárová odpoveď: „No viete budúca mamička..... povedal, by som že do  osemnásteho roku dieťaťa vás stále niečo bude prekvapovať...  Nechal, by som to určite otvorené....“ 


PS: všetci, čo mi hovorili neboj sa ono sa to po prvom trimestri zlepší mi začali hovoriť: noo ono sa to občas stane, že to zvykne byť až do konca ..... teším sa :)


8. Povinná tehotenská literatúra a iné odbornosti

Ako ste už čítali hneď od samého začiatku som k veci pristupovala maximálne zodpovedne. Vygooglila som čo sa dalo – hlavne to čo bolo nutné. Nič viac! Môj základný balík s ktorým som si vystačila celkom dlho boli: tehotenská kalkulačka, prehľad čo sa deje po týždni a spätne googlenie všetkých nevoľností. Samozrejme, až keď ma nejaká zasiahla, dopredu nechcem ani náhodou vedieť čo ešte príde. Potom na mňa prišli výčitky, že som nezodpovedná mater, ktorá nemá prečítanú ani jednu tehotenskú knižku. Barbarstvo. Že prvorodička bez akýchkoľvek skúseností a takto nezodpovedná!!!  Takto nehanebne podceňovať celú situáciu. Ako to celé tehotenstvo zvládnem.  Tak som teda pristúpila k veci s maximálnou zodpovednosťou, akej som bola schopná. Moje googlenie skončilo pri: „Hneď to bude anjelik“ – kuchárska kniha pre deti od pol roka (no a čo, tak hoďte do mňa kameňom, ja do vás uvarenou kašou :) nemôžem za to, že mojou obľúbenou literatúrou sú kuchárske knihy). Detská kuchárska kniha bola ale v multi balení s knihou „Návod na prežitie pre bejby“  Tak krásne o tej knihe písali, že vo mne vyvolali potrebu, že tú knihu teda údernú dvojkombináciu musím mať (hlavne pre tú kuchársku, jasné). Bola ale  na celom Slovensku vypredaná. PANIKA!!!! Toto mi ako môžu urobiť. Najskôr vo mne vyvolajú pocit, že bez toho neprežijem a potom mi to nepredajú? Pomóóóóc. Neskutočne zúfalý pohľad som hodila na partnera. „Zlatko,  Návod na prežitie pre bejbe je vypredaný!!! Čo teraz?“  Táto závratná informácia ho odtrhla od sledovania testovacích jázd. Škaredo na mňa pozrel. Hneď som doplnila aj môj proti argument. „Ale veď v pôrodnici ju k dieťaťu nedávajú a dokonca ani návod. Ako to chceš zvládnuť? Haaa???  Čo budeme robiť. Bože tá kniha nie je ani na žiadnom bazare. Ona musí byť fakt dobrá. Nikto ju ani nepredáva, všetci si ju nechávajú.... Ja ju potrebujem! Bez nej neprežijem ani ja  ani  bejbe...“ I keď jedno bejby prežilo asi aj bez tej knihy a dokonca nesedelo pri hriešnom tanci v kúte. Vypredaná odborná literatúra ostala visieť vo vzduchu našej obývačky.... Asi našťastie pre mňa bez partnerovho racionálneho zhodnotenie situácie. Neviem akým zázrakom, asi som len vyvetrala tú obývačku sa mi do rána túto celú situáciu podarilo ale rozdýchať. Nasledoval ale kontrolný telefonát mojej najpragmatickejšej známej či som naozaj krkavčia mater a keď mi ona potvrdila, že to určite bez kníh a googlenia prežijem (že prežila aj ona) bolo to vyriešené. Hneď na ďalší deň mi ale požičala knihu o tehotenstve, ktorú dostala a nečítala ona. Tak som ju svedomito odložila do poličky. Vždy keď utieram prach si ju aj prelistujem (ideálna intenzita odborného čítania). Svoju potrebu som ešte doplnila prečítaním knihy od Kristíny Farkašovej – Som mama (rada si od niekoho požičiam aj druhú časť. Bála som sa ju ešte kúpiť, aby som si to s tým bábom nerozmyslela,  nakoľko to ešte „celkom ide“ :)  žartujem, ani za nič – len na to obdobie vzdoru ho asi niekomu požičiam. A bolo. Môžem svedomito prehlásiť, že najdôležitejšia literatúra o tehotenstve a rodičovstve je prečítaná!   Tej Kristíne musím ale napísať, že jej chýba nultá kniha – BUDEM MAMA. Ak by veľmi nestíhala rada jej s tým pomôžem :)  Pokojne jej odkážte, že všetko zapisujem a ona si určite rozpamätá a napíšeme niečo spoločne. Jááj aká krásna a naivná predstava. 

Pocit zodpovednosti z tehotenského vzdelávania je naplnený. Som pripravená. Síce neviem úplne na čo, ale určite som na niečo pripravená. Aj keby to malo byť neskoršie nervové zrútenie zo stresu – som naň pripravená. Tak zvyšný čas môžem pokojne venovať v podstate ako doteraz čítaniu druhej najdôležitejšej tehotenskej literatúre – Madam Eva, Zdravie, Emma a inému parádnemu tehotenskému lifestylu. Mierne klamem. Sú to najrôznejšie knihy, excel a photoshop tutorialy a neskutočne, ale vytiahla som aj angličtinu.

Reálny život? Nie! Vymyslené, určite nie pravdIvé, príbehy ale inšpirované reálnym životom. INTRO k tomuto blogu nájdete TU.