utorok 6. júna 2017

Časť 15: Tehotenské priberanie



Pandorina skrinka otvorená. Žiaden náramok v nej ale nebol, Pandora ich všetky predala. Neoplatí sa už tie skrinky otvárať.  Tehotenské priberanie. Neskutočná téma toto. Na ukameňovanie a zatratenie vhodná. Však si tehotná, priberať sa musí. Všetko ostané sa vyrieši potom. Ale ruku na brucho a tú druhú ruku na to malé srdiečko, pre zabezpečenie vyváženia racio a ňuňu pocitov. Kto v tehotenstve pribral bez úplných výčitiek, bez toho aby sa do zrkadla nepozrel na to rastúce bruško a povedal fíííha.  A vždy keď videl ako mu postupne začali priberať aj ňuňu stehienka povedal jééj aké krásne.... No jasné! Neklamte!!! Aspoň raz ste sa určite zamysleli, aj keď naozaj úprimne všetko je prednejšie ako to kilečko navyše.  


Moje prvé dve tehotenské kilečká som pribrala závratne rýchlo. Skôr ako mi vypísali tehotenskú knižku. Čo vám budem klamať. Na otázku lekára pri vypisovaní základných informácií mňa ako rodičky - som tak klasicky, žensky ako to my len vieme zaokrúhlila svoju váhu tak smerom trošku na dol (neznalosť prvorodičky, trošku ospravedlňuje). Keď som videla ako lekár tento údaj vypisuje do tej tehotenskej knižky, chcela som ho opraviť, ale ešte mi to tak trochu od toho šťastia, že budem mama celkom nedošlo a bolo jedno.  Keď som ale vychádzala z ambulancie cez sestričku a uvidela som váhu pri jej stole už som vedela, že je zle. Pri prvom prekročení prahu ambulancie s tehotenskou knižkou, som teda mala oficiálne dve tehotenské kilečká navyše. No výborne som to vymyslela! 


Napriek krušným záchodovým časom som mala  na ďalšej kontrole o tie dve kilá viac. Lekár spokojný a ja s veľkými výčitkami tiež.  Do polovice piateho mesiaca som bola celkom spokojná. Celkový neoficiálny prírastok 2 kg, ten oficiálny teda tie 4 kg. Prebudili sa vo mne hneď moje absolvované matematické olympiády a  po prepočítaní priemeru na mesiac a následným prerátaním tehotenských mesiacov aj  s vynásobením koeficientu väčšieho ako 1 v posledných troch mesiacoch a zaokrúhlením nahor  mi vyšlo jednociferné číslo. Ideál. Sama sebe som si to odobrila. Tak určitéééé. No a potom prišiel dvadsiaty týždeň. V zrkadle sa mi to už na pohľad nepozdávalo. Bruško som už teda naozaj neschovala. Uspokojovala som sa len tým, že stále oblečiem všetky svoje pôvodné veci. Jasné na tom bruchu to už nebola plápolajúca látka plná ladných pohybov, ale natiahnutá sieťka na sušenie hríbov (hlavne tou textúrou). Tak ale obliekla som. Potom to ale prišlo. Doplnok k popisu k dvadsiatemu týždňu tehotenstva (týždenný prehľad tehotenstva na web stránke). Ako som spomínala, veľa vecí som radšej dopredu nečítala. Tak toto bol šok. To vám musím napísať: okolo  dvadsiateho týždňa tehotnosti – v priebehu tohto mesiaca môžete očakávať týždenný prírastok hmotnosti  0,5 kg !!!  Zvlášť dbajte na zdravú stravu. V priebehu asi cca  10 týždňov predstavuje obdobie maximálneho nárastu dieťaťa a s tým i vášho maximálneho prírastku hmotnosti.  


A ako to býva zvykom v tom mojom najhoršom váhovom rozpoložení prišla návšteva. „Jéj tebe sa už ako guľatí bruško. V koľkom si mesiaci? V piatom. Hmm tak to som sa ja vtedy vydávala a nebolo ešte nič vidieť.“ Chcela som povedať, že na konci piateho mesiaca !!!!!  A to je sakra rozdiel J Ale pobalila som si svoju depresiu a odišla zisťovať situáciu do sveta. Všetky moje rodiace kamarátky nepribrali veľa. Tak normálne. Do 10 kg. Niektoré menej. Depresia bola stále pri mne. Jedna kamarátka pribrala viac. „Ja som pribrala 20 kg. Mne ti tak prirodzene chutilo a z predchádzajúceho obdobia som bola aj schudnutá, ale nejako som to neriešila“. Povzbudenie to veru nebolo. Že sa dá pribrať až toľko som si dovtedy nepripúšťala. Ale keď som ju videla s ročným bábätkom a postavičkou ako prútik  stále tam žila nejaká nádej. Ešte jedna známa ma teda potešila: „Vieš ja som pribrala 7 kg. Vtedy sme ešte bývali u svokry a hanbila som sa jesť.“ Skvelá myšlienka. Hneď som ju aj zvážila – či by to nestálo za tú váhu. Aj keď som slovo vážiť v tomto období veľmi rada nemala.  Zistila som, že aj ja som sa hanbila. Minimálne sa to tej svokry opýtať, či teda tých ďalších niekoľko mesiacov u nej nemôžem bývať.  Asi by to u nej tiež  fungovalo s tým hanbením (opýtať) určite a jedením hádam tiež. Škoda.  Prvý krát som si počas tehotenstva povedala, že ešte šťastie že ma tak neskutočne páli záha a nemôžem jesť čokoládu- to je vlastne aké skvelé! Ešte chvíľu som s tou zbalenou „ťažkou“ depresiou pokukovala po tých článkoch.  Prelistovala som pár strán dopredu. Až po vetu: Budete asi dosť zhrozená, keď  prvý raz po pôrode uvidíte svoje telo. Brucho z obdobia ťarchavosti už síce mať nebudete, ale prsníky budú veľké a stehná sa vám budú zdať mohutné. Od prvého dňa cvičte popôrodné cviky a postupne cvičenie zintenzívňujte – čoskoro by sa váš vzhľad aj pocity MALI zlepšiť. No jasné. Od prvého dňa cvičte – to ten článok píše určite nejaký chlap, ktorý v živote nerodil. Tým soplíkovým zomieračom, by som dopriala jeden pôrod, len tak preventívne, žiadne nie neukazuj mi zábery z pôrodu na youtube to je hnusné. 


Pri tejto téme som si spomenula aj na svoju super žravú náladičku, ktorá sa občas zastaví na koláčik. Hlavne karamelový veterník. Raz som tú náladičku keď sme prechádzali okolo vitríny s tými veterníkmi oklamala a kúpila som jej cviklu. Čudujte sa chutila jej. Ha!! Druhý krát žravá náladička oklamala mňa a ten veterník som si hrdo niesla domov. Dlho ale u nás nepobudol a aj ten prešiel rýchlym procesom: jem, cesta dole, netrávim, cesta hore, zvraciam. Inak to bol celkom sympaťák, aj mi ho ľúto bolo vyzvracať.  Moja zbalená depresia „ťažkej váhy“ povedala, že určite ale neodíde. Tak som ju teda aspoň poprosila, aby si stala kúsok stranou, že sa k nej vrátim po tom pôrode, že teraz nemám čas, že sa musím sústrediť na to, aby som Maličkánika „zdravo stravovala“.  A celá ozdravená som už v kuchyni robila ľahkú alchýmiu a miešala tie najzdravšie musli tyčinky bez cukru a so špaldovými vločkami.  Škoda len, že som ich zjedla za štvrť plechu, na posedenie.... 

Ľudkovia moji, nezabúdajte tiež, že ja si v týchto blogoch neuveriteľne vymýšľam :). INTRO k tomuto blogu nájdete TU.