pondelok 10. júla 2017

Časť 23: Chlapčenské meno


Tento krát som sa rozhodla zveriť túto milú povinnosť do rúk budúceho tatinka. Vybranú detskú gola sadu má, dokonca uloženú  v záložkách na mobile pre rýchlu voľbu.  Čaká na to potvrdenie syna, i keď ja mám pocit, že tú gola sadu budeme mať tak či tak. Dosť možné, že je už aj objednaná.  Ak to bude dievča a po mne, isto sa aj ona poteší tej gola sade. Tak teraz by bolo fajn keby vymyslel aj to chlapčenské meno. 

Partner mi hovorí:  „Žiaden problém. Veď to je jasné. Bude to malý Enzo.“ Bomba. Tak ten naozaj v triede nebude mať menovca, ani keby študoval na pätnástich školách. Videl môj trochu sklamaný pohľad: „Čo nepáči sa ti? Tak potom to ešte môže byť Sebastian, alebo Nico.“  Odmietam aj tie. Tie sú aktuálne minuté u susedov.  Nakoľko je v tomto smere môj partner dosť predvídavý, už na ďalšie možnosti od neho ani nečakám a googlim si  celkový zoznam majstrov svete v F1. Síce som to vzala od roku  1950, napriek tomu to bol veľmi krátky zoznam. Sedem krát sa opakoval Michael, päť krát Juan, štyri krát Sebastián. Opakovačov som vylúčila hneď v prvom kole. Brala som to ako znamenie. Bol tam ale sympatický  Giuseppe. Hneď mi bolo čudné, že napriek tomu, že to bol víťaz z 1950 sa mi zdal známy. Mimimálne artikulácia Giu-se-ppe... Jááj to je tá malá tancujúca pizza z reklamy. Tak nič. Ďalšími trochu reklamnými menami boli Alan a Lewis. Branding dobrý, ale asi radšej nie.  Graham znelo veľmi zdravo. Keke dosť čudne.  Kimi mal vraj blbý team a to nešlo.  Zvyšok nezaujal. A zoznam bol minutý.  


V očiach partnera som ale videla ďalší nápad.  Bol tak nadšený, že ja som sa od toho jeho nadšenia aj bála opýtať.  „Aby sme urobili maminke radosť bude to malý Judáško...“  Ja som vedela, že to ani vedieť nechcem. Hneď to zvestoval aj našej „kostolníčkovej“ mamine. Tá keď to počula sa šesť krát prežehnala a podľa mňa ju ten môj partner vystrašil tak, že ako to počula sa modlí, aby to radšej bolo dievča a neriskli sme meno Judáško.  Partner je kreatívec, rovno do reklamnej agentúry s ním, ak by tam hľadali teda nejakých technikov, na inú pozíciu radšej nie.

Po dvoch dňoch partnerovho premýšľania sme boli stále bez mena a ako bonus s vystrašenou maminou.  Výborné skóre. Opäť som zaváhala nad zoznamom 1588 mien. Nakoľko som bola ale presvedčená, že to bude tá baba, tak som to odkladala a odkladala a odkladala..... Nezodpovedná mater jedna, vlastne teraz otec! Parádny rodičia sa z nás rysujú.

Na ďalší deň som skúšala oprášiť moje vedecké metódy, ktoré som použila pri dievčenskom mene. Hľadala som teda meno pre „nezbedníka“.  V myšlienkach sa už aj bili dvaja malí lapaji. Filipko (príde mi to také veľmi milé nezbedné  a životaschopné meno) a malý postrach ulice a všetkých učiteliek Denis. Filipko nám vypadol ale hneď v prvom kole. V ulici ich už máme dvoch.  A jeden z nich bude tomu nášmu Maličkánikovi na 50 % spolužiak.  Denis vypadol tiež. Síce v druhom kole, ale tata technický kreatívec sa rozhodol, že sa ešte zamyslí. Tiež sme zvažovali, čo ak by to bolo naozaj dobré dieťa. Ten anjel po tatovi – v zmysle vety čertom sa nerodíš, do čerta dorastáš, s víziou  menej nezbedného detstva ale za to  pekelnej puberty, alebo proste naozaj doživotne anjelsky dobré dieťa.   To by bol aký prúser, keby sme si „dobré dieťa“ pokazili loptošským menom. Veď keby sa niekto volal nezbedným menom, to veru či by chcel, alebo nie poslúchať, by nás veru nemohol. Tramtararáááá. Stále sme bez chlapčenského mena. Budem ho ja potrebovať?


Reálny život? Nie! Vymyslené príbehy inšpirované reálnym životom. INTRO k tomuto blogu nájdete TU.