nedeľa 23. júla 2017

Čast 25: Prepracúvam sa ku koncu šiesteho mesiaca



To bol veru ťažký mesiac. Po úplne každej stránke. Neviem ako to robili tie ostatné mesiace, ale tento mi išiel zo všetkých tehotenských doposiaľ prežitých zatiaľ najdlhšie. Začiatok bol aký bol o tom som písala a už ani spomínať nebudem. A potom sa to celé vlieklo. Stále som odpočítala, rátala, preratúvala. Už som sa začala uchyľovať aj k lunárnemu kalendáru – to je taký, že si pekne vydelíte váš tehotenský týždeň číslom štyri. Dvadsiaty piaty týždeň tehotenstva je vlastne už siedmy lunárny mesiac. Šalalala šalala. Už som mohla povedať, že som v siedmom mesiaci. Šalala  šalalala. Škoda, že v tomto prepočte je tých lunárnych tehotenských mesiacov celkove 10 a nič tým vlastne nezískate. Maximálne o niečo lepší pocit pri pohľade na svoje rastúce bruško, ktorému už hovoríte: „Na siedmy mesiac si v pohode.“  Inak je vám ten lunárny kalendár naozaj na prd.  Ani ten posledný trimester na to nie a nie napasovať. Darmo ste v siedmom lunárnom mesiaci, keď vám ten tretí trimester začína až 28 týždňom.  

V tomto mesiaci som zažila asi najromantickejšiu partnerskú náklonnosť. Ako toľko pozornosti  a lichôtok, ako doteraz ešte nie.  Môj pozorný partner si všimol moje zväčšujúce sa brucho. Oooo, to som vám zabudla ešte napísať. Neskutočne, ale neskutočne mi začalo rásť brucho po tom 20 týždni tehotenstva.  Rýchlo. Mega rýchlo. Začalo to konkurovať rýchlosti svetelných rokov. Len mne sa v mojom okolí pri tom viac a viac skôr „stmievalo“, žiadne svetlo. Tehotná žena (od toho šiesteho mesiaca) si sama sebe vytvorí toľko tieňa, že do neho pokojne naprace schovať sa okrem toho svojho dieťaťa aj ďalšie tri cudzie.  Už už ma chytala depresia ťažkej váhy, ktorá stále stála v kúte (ešte od minulej časti blogu), keď prišlo skvelé odôvodnenie. To mám ako bonus k nastávajúcemu letnému obdobiu. Aby som ho v tom chládku ľahšie prežila. Šalalala. Pokojne ma prídite navštíviť. Ešte dva týždne a bez problémov v tom mojom tieni urobíme babskú jazdu. 

Juj, ale naozaj to bolo šialené. Niekedy som mala pocit, že za čas, za ktorý prejdem zo spálne do kúpeľne a späť mi brucho opäť podrástlo.  Ja som mala pocit, že som pribrala minimálne sto kilo. Blbosť. Cítila som sa na dvesto. A do tohto obdobia ťažkého priberania a ťažkých depiek prišiel ten môj všímavý a racionálny partner. „Fúúú zlatko, ty si už za to tehotenstvo pribrala hádam aj päť kíl.“ Bože, ako som ho za túto vetu neskutočne ľúbila. Aj objať som ho chcela, keby som na neho cez to brucho dotiahla.  Ešte aj prepočet, že pribratie jedného kila na mesiac bol podľa jeho oka v poriadku. Taký krásny deň to bol. Vynadať tak tehotensky, hormónovo a žensky som mu za túto „drzosť, čo si to on dovolil povedať“ chcela  až po návšteve lekára, pri ktorej som zistila že som za to tehotenstvo ešte nepribrala tých jeho päť kíl (mojich reálnych).
Neviem, či im tam u toho lekára  dochádzajú baterky vo váhe, ale pekne prosím nech im tie dochádzajúce baterky ešte v tej váhe vydržia do konca môjho tehotenstva. V žiadnom prípade nech ich nemenia. Ako fakt som mala  z toho priberania stres a čím ďalej väščííí. Normálne som si v tej čakárni u lekára začala okukávať cudzie brušká a podľa inštrukcií sestričky čo tá pacientka ide robiť (pani xy poďte urobíme to sono, pani zy poďte odoberieme krv...) som odhadovala ich týždeň tehotenstva a porovnávala to s tým mojim bruchom a týždňom. Po poslednej poradni som to ale prestala robiť. Bola tam totiž pani, ktorá sestričke podávala „papier na potvrdenie“. Sestrička sa jej pýta: „pani zy a koľko ste po pôrode?“ Odpoveď pani zy „osem týždňov“. Fúúú ako sa mi vrátila tá ťažká depresia z ťažkej váhy, keď som pri scanovaní našich brušiek zistila, že sú rovnaké a to ja som bola v dvadsiatom šiestom týždni tehotenstva.
Hneď som si dala aj do konca toho šiesteho mesiaca métu. Nie, nemám preklep – žiadna mätová očista, len taká métička, že by mi to moje brucho nemuselo ešte prerásť prsia :D Nanajvýš taká remíza tých prs a brucha by ešte bola prípustná. Pravidelne som to kontrolovala. Vodováhou! Taká nová tehotenská merná jednotka: brucho po prso = 0 stupňov alebo teda tá rovina (stredné políčko v tej vodováhe). Nebojte s Maličkánikom to mám odkonzultované. Má dosť miesta. Naozaj, schválil mi to. Ešte stále ma vie do ľavej strany kopnúť a v rovnakej sekunde mi do tej pravej zavesiť pravý hák. Miesta a miestaaáááá doprava aj doľava. Ojjjoooj...