pondelok 31. júla 2017

Časť 26: Glukózový test


Konečne skončil ten nešťastný šiesty mesiac. Od lekára som odchádzal s dobrými výsledkami a štyrmi receptami. Ale už som tam videla náznak aj takého normálneho tehotenstva o akom ste mi rozprávali. Jeden recept bol totiž na magnézium, druhý na glukózový roztok a zvyšné dva to už ako by sa ani nerátali (skoro).  Tak som sa potešila. Juhúú magnézium a železo (to bolo bez receptu) a glukózový roztok. O tom som už niekde aj čítala. Fakt to znelo tak povzbudzujúco.  Znie to čudne, ale fakt som mala radosť že by to mohlo byť tak viac fajn a rozrábanie toho magnézia som si normálne užívala.  Škoda, že len to rozrábanie. Lebo neuveríte čo, ale z toho magnééézia sa dá normálne regulárne zvracať. Pokus jedna, pokus dva, pokus tri... nič výsledok stále rovnaký. Nad tou záchodovou misou som si už aj začala spievať „Na kolena, na kolena, na kolená jééé jeééé jeééé....“  Škoda, tak ani toto nebudem mať asi také normálne ako ostatné budúce maminy.

Sústredila som sa teda viac na ten glukózový roztok. Po magnéziovom zážitku som sa toho ako fakt aj obávala. Už len predstava vypitia sladkej vody na prázdny žalúdok ma opäť rozospievala.  Ale pekne po poriadku. Dostala som teda termín na glukózový test aj s receptom na glukózový roztok. Sestrička mi doplnila informáciu o špeciálnosti toho roztoku. Že sa to špeci varí, nemôže to dlho stáť a treba si to v lekárni overiť, za ako rýchlo mi to pripravia.  Znelo mi to tak magicky, že som nadobudla pocit, že z tej „ťažkej alchýmie“ určite chytím aj nejakú čarovnú vlastnosť (napríklad sa budem vedieť premeniť na slona. Jaj to už sa deje aj bez kúziel, tak nič...).

Zodpovedne som si normálne zavolala do lekárne a overila teda ten čas prípravy nech tam nechodím osem krát. Prekvapilo ma, že v dvoch lekárňach mi povedali:  takéto veci sa v našom okrese nepredpisujú. Tu lekár predpisuje len glukózu, ktorú si sama namiešate. Skúste inú lekáreň. No nič, blbá kombinácia okresov lekár verzus lekáreň. Šalalala. Ale teda našla som. V jednej lekárni mi telefonicky sväto aj svete sľúbili, že mi ten roztok pripravia, že čistá pohoda, žiadna alchýmia a budem čakať 15 minút. Konečne. Prečo neskomplikovať aj takú primitívnu vec ako je vybratie receptu, keď sa dá .  Ale prísľub bol.  Z dôvodu najväčšej čerstvosti, bez časovej rezervy pred objednaným termínom. Stojím v tej sväto  tento raz len svätej lekárni vytŕčam ten recept lekárnikovi  s úsmevom,  ktorým som im chcela povedať, že sú lekárňou roka a aj okresu. Ale..... lekárnik na mňa pozerá a pozerá a pozerá... Hovorím si asi si to ocenenie z môjho úsmevu chce viac užiť alebo čo... Stále nič.  Tak som si teda začala moderovať celú situáciu sama: „Kolegyňa mi spomínala, že sa na to bude čakať cca pätnásť-dvadsať minút. Zastavím sa teda pre to cca po tomto čase?“ Lekárnik stále nič . Asi tú vetu, ktorú mi chcel povedať formuloval dlho. Vyšlo z neho: „JA BY SOM TO NEPIL.“ A opäť ticho. Viac prisahám fakt nič, iné mi nepovedal. Stáli sme tam ako dvaja truhlici. On držal recept a pozeral na mňa a ja na neho. Celých päť minút. Celkom nekončených, trápnych päť minút.
Pochopila som, že asi si to opäť budem moderovať sama (pokojne ma môžete volať na moderovačky plesov a zábav  – ale zatiaľ len v okrese. To určite s prehľadom dám). „ A prečo, by ste to nepil? Je aktuálne niečo novšie na trhu, čo je lepšie? Je to stiahnuté? Je k tomu nejaká alternatíva? Viete mi niečo odporučiť? “ Jeho odpoveď „Nie, ale ja by som to nepil“ a opäť ticho. „Ale viete mi to teda pripraviť? Volala som sem a prisľúbili mi, že to ide. Je to teda možné?“ Odpoveď: „Viem to pripraviť, ale ja by som to nepil“  s ďalšou trojminútovou prestávkou. „Ok, tak teda vy by ste to nepil, ale viete mi to pripraviť. Tak mi to teda pripravíte? Prípadne mi poviete, prečo by ste to nepil.“  „Áno, viem vám to pripraviť, ale ja by som to nepil.“  Paráda. Už som začala predychávať. Ustúpila som dva kroky dozadu, že ten recept si vyberá naozaj tehotná žena, ktorá by sa určite nemala rozčuľovať, nech sa pozrie ako dôkaz na to moje mega brucho, ktoré asi prekrývalo okienko.  Nepomohlo. Stále dokolečka. „A prečo by ste to teda nepil?  Je to pripravené skoro? Skreslí to nejako výsledky? Ovplyvní to nejako môj zdravotný stav? Viete lekár mi to predpísal a testy mám zajtra. Určite si termín nechcem prekladať. Tak mi poprosím Vás povedzte, prečo by ste to nepil a aké mám možnosti“. Už na nás pozerala celá lekáreň, ale bolo mi to v tej sekunde jedno. Jemu konečne dochádzalo, že asi by bolo fajn povedať aj rozvinutejšiu vetu. „No viete, je to ako keby ste si dnes uvarili polievku a do rána ju nechali v tomto teple na šporáku a ráno ju zjedli. Ja by som to nepil“ a opäť ticho. Už som rozmýšľala koľko možností a lekárni mi do zajtrajška ostáva a vyšlo mi, že to stoj čo stoj z neho dostanem a bez roztoku neodídem. „Takže vy by ste to nepil. Ok. Asi mi chcete povedať, že by ma z toho mohlo prehnať, alebo by to bolo „skysnuté“ ale stále účinné. Ok testy mám teda ako som spomínala zajtra. Urobiť mi to ale viete a v inej lekárni mi spomínali, že existuje aj glukózový prášok, ktorý sa rozrába a v podstate je to to isté. Tak mi povedzte teda o tejto možnosti viac.“  „Áno, existuje prášok, ten by som vám vlastne teraz aj rozrobil.  To je ten roztok. Je to 70 % glukóza, ktorá sa rozpúšťa vo vode. Jednoducho sa to len rozmieša.“ Už som myslela, že ho fakt prizabijem. Teda on má prášok, ktorý by vzadu v lekárni len tak rozmiešal s vodou, ale ak ho rozrobí on ho nevypije, ale rozrába sa jednoduchým zamiešaním, ktoré by som teda bez problémov zvládla aj ja. A nebavíme sa o žiadnom špeciálnom varení, len miešaní...  Tak dokelu o čom sa tu tridsať minút bavíme!!!! Predychala som a začínala vidieť svetielko na konci tunela. „Ok, tak ak mi poviete, že 100% je to to isté ako ten roztok a že to stačí rozmiešať vo vode, tak vás poprosím naozaj to potrebujem vyriešiť. Dajte mi ten prášok.“ „Áno, áno je to 100% to isté . Je to v vrecku dáte tam dva deci vody a to je celé, len ja vám to na recept nemôžem dať.“ A opäť ticho. Už som v duchu počítala. Stihla som len do tri – hormóny mi ovplyvnili moju nedočkavosť. Tušila som kam to asi smeruje, tak som si to vlastne opäť odkonzultovala sama.  „Teda ak tomu správne rozumiem, nejde to na recept ,ale dá sa to voľne kúpiť, ale poisťovňa to v tom prípade neprepláca. Ok tak teda mi povedzte cenu.“  „80 centov“. Mňa fakt skoro porazilo. Po štyridsiatich minútach som z lekárne odchádzala z glukózovým práškom za 80 centov, ktorý by ten pán už vypil, nakoľko sa rozmieša až ráno  a s pocitom, víly Amálky, ktorá sa stratila niekde v na lúke, lebo si „šňupla“ trochu viac peľu, ako je jej bežná dávka.  Tiež mi v hlave išlo, že ak pôjdem aj na opakovací glukózový test, len preto, že to zo záhadného dôvodu nevyšlo, tak ma už budem fakt nahnevaná. 

Takže takto. Glukózový test. Malina. Dosť presladená malina, „blivajz“ malina. Dostanete recept, vyberiete si ho, vypijete roztok, pár krát vás napne, ale dáte to. Pite pomaly a na chvíľku si potom ľahnite. Dve hodiny počkáte, odoberú vám dve vzorky (jedna klasická, jedna z prsta), HOTOVO. Nič viac, nič menej. Bežný odber do 5 minút. Teda pod podmienkou, že si recept vyberiete v okrese svojho lekára.  Musela som vám to zhrnúť, lebo keď ho už budete mať aj vy, tak ma pošlete za tou vílou Amálkou, aby som vám doniesla z toho peľu, aby ste ma lepšie chápali... Inak to nedáte a ja budem rozumieť aj prečo.

PS: v tých lekárňach v našom okrese ešte zabúdajú hovoriť, že ten prášok sa sype do vody a neleje sa voda do prášku, lebo z neho bude „kockový cukor“, ale to je už iný príbeh ... 

 