pondelok 7. augusta 2017

Časť 27: Tehotenské chute


Juhúúú. Tak toto je témička.  Úplne na zjedenie. Aby som sa už pomaly involvovala do mamičkovského slovníka mňamkovná. Hmm asi som nemala použiť slovo involvovať a mňankovná v jednej vete.  Nevadí, neskôr sa teda involvujem viac.

K tejto téme by som vám vedela napísať skôr o mojich tehotenských „nemôžem“.  Ale o tých ste už čítali asi viac než dosť.  Tak predsa zalovím v tom mojom jedálenskom rybníčku nejakú tú „olovenú rybičku“. Áno, áno ryby mi chutili. Veľmi. Asi všetky druhy, až mi jedného dňa moja čitateľská zvedavosť prezradila, že v rybách je nadmerné množstvo olova nevhodné pre tehotné ženy. A bolo po rybách. Od toho momentu mi ryby doslovne „nebrali“ aj napriek zakúpenému rybárskemu lístku. Na žiadnej etikete mi totiž nechceli napísať GRAVIDITA FREE. Ako zase olovená novinka to teda nebola, ale dovtedy som sa dokázala uspokojiť so svojim zdravým rozumom, ktorý určite správne vedel vybrať. Ale teraz ?  Viete ako vás tie tehotenské články vedia zmagoriť a vyvolať vo vás pocit nezodpovednej matere? Totálne!  Držíte nôž nad tými kuracími prsiami a rozmýšľate či to kura čípkovalo, alebo mu tie antibiotiká podávali v šumivej forme, alebo inak, alebo je to kura bez tých antibiotík ale na tej biofarme bolo bio slepé ale najviac zo všetkých bio. A ani jedna možnosť sa vám vlastne nepáči a tak prejdete na tú zeleninu pri ktorej na vás rovno z tej mrkvy kričí nejaký dusičnan: „Počuj mladá, aký si mala deň. Ja tak trochu „pridusený“ v tom tvojom hrnci“.  Jablká si zásadne kupujem tie najškaredšie. Áno, súcitím s nimi a však aj bio. A potom pri každej škvrnke na tom jablku na ňu s očakávaním pozeráte ako na vianočný čokoládový adventný kalendár a s „otvorením“ okienka čakáte či v tomto okienku nájdete bio červíka, alebo inú prirodzenú bio háveď.  Bude to na bio-Mikukáša, alebo až na tie eko-Vianoce? Éčka a emulgátory to je jasnačka.  A po chvíli ste bio, eko, raw a všetko ostatné, ale najviac hladná. Tak nejako viac hladná ako keď ste neboli tehotná. V hlave dokolečka a dokolečka stláčate tlačidlo „refresh“ aby ten ZDRAVÝ rozum neodišiel. Veď je ZDRAVÝ, síce je to v slovenčine, bez etikety, piktogramu a bez marketingu ale ZDRAVÝ! Tak teda zdravé tehotné žienky už s tým bio, eko a hlavne tehotenským jedením nebláznime! J 


Ale pekne späť k tým chúťkam. Sú! Určite sú! Z rozprávania som počula teda o všelijakých. Chleba vo vajíčku so syrokrémom celých deväť mesiacov. Jahody so sladkým kečupom. Zrnká pšenice miesto arašidov k telke. Párky s brusnicovým džemom a také všelijaké som teda od vás počula.  Ja som mala obdobia najskôr pomarančovo-mandarínkové, potom avokádové, nasledovala doba ryby,  paradajkové obdobie a momentálne sa asi nachádzam v jablkovo mrkvovej etape. Cítim, že asi chuťovo teda nie v poslednej. Nie, nie také zdravé to zase nebolo. Vyzerá to tak, ale nebojte každú zeleninu a aj ovocie som poctivo zajedala nejakým super CHUTNÝM pečivom. A každý deň, každučký deň som si hovorila od zajtra už bez pečiva. Ale keď to zajtra bolo stále zajtra a ja by som to aj splnila. Určite! Však ale zajtra.

Občas sa u mňa vyskytli také náhle prepadovky:  „Ruky hore a sem na tanier odovzdajte všetku kyslú kapustu, ktorú máte. A sem na druhý tanier „navaľte“ dreň akúkoľvek okrem kostnej. Ideálne jahodovú a marhuľovú.“ Júúú, to naozaj. To mi chutilo. Hocikedy. Aj o polnoci.

Raz tiež o tej skoro polnoci ma chytila chuť na linecké koláčiky. Tak pevne sa ma tá chuť držala, že na oplátku som ja o dvadsať minút držala vypracované cesto. Toto by mohlo ku nám chodiť vo vianočnom čase. Na tie Vianoce sa to cesto nejako miesi  pomalšie. Menšia dilema nastala po zistení, že to cesto má vlastne do ďalšieho dňa odstáť v chladničke. Hmmm ? Žiaden problém! Tak som teda počkala tých pätnásť minút, ktoré chýbali do polnoci a na preukázanie svojej veľkorysosti som pridala ďalších päť. Aj tento bod v recepte bol splnený. Cesto stálo do ďalšieho dňa  v chladničke.  Šalalala.  No a po tých dvadsiatich minútach som mala to cesto polepené po celej doske a neveriacky sa čudovala sama nad sebou ako s tým cestom vediem rozhovor. „Páľ ty cesto do pekáča, lebo ťa zámerne upálim,  a už fakt nerob drahoty, lebo ťa vytrieskam váľkom až budeš mať tri milimetre.“ A po tomto dialógu s cestom to cesto predsa len ešte raz premiesite, vrátite do chladničky z ktorej vyberiete zaváranú cviklu na ktorú nastrúhate syr a posypete to vlašskými orechmi a ostávate spokojná, že vás to tehotenstvo nedostalo a vy ste ostala aj o tej polnoci úúúplne normálna, určite vám nešibe, pokecať si s cestom je normálka a ste jasne nad vecou aj s tými tehotenskými chuťami.