nedeľa 24. decembra 2017

Prvé Vianoce



Chýbate mi. Tak aspoň počas tých sviatkov a toľkého voľna si skúsim ukradnúť pár minút na tieto moje malé nezmysly. Jáááááj, ja som vlastne zabudla, že štátne sviatky pre mamy neplatia. Každopádne vyskúšame.  Od posledného blogu sa vám zmenilo toho naozaj celkom dosť.  Dali sme to. Zvládli sme to. Narodila sa nová MAMA a nasťahovala sa mi nielen do hlavy ale hlavne do srdca. A pár sekúnd pred narodením mamy sa nám narodil náš MALIČKÁNIK.  Siamské dvojičky. Zrastené na veky vekov – SRDCOM. 
Máme tri mesiace, dva týždne a jeden deň. 3,2,1... štart do nového blogu. Máme prvé VIANOCE.  Čo sa dialo doteraz si odložím na ďalšie blogy, ak sa mi k ním podarí dostať. Tento bude viaNOČNÝ, hlavne v písaní.  Naše Vianoce tento rok  boli v septembri. Od septembra je to každý deň prekvapenie za prekvapením. A rozbaľujeme, rozbaľujeme a rozbaľujeme, hlavne teda tie plienky a verte toľko šťastia koľko sme v nich našli, nenašla žiadna ľudská po šťastí túžiaca noha. Ale toto šťastie je len naše!
Ešte v októbri sme vyriešili vianočný stromček. V piatom mesiaci tehotenstva som ho tomu nášmu Maličkánikovi sľúbila. Len tak. Z lásky. Prenatálny sľub je právne vymožiteľný a čo mama sľúbi to kuriér donesie.  Ďakujem za objavenie kuriérskej služby. V čase materskej dovolenky a spoločenskej blokády máte normálne čísla jednotlivých kuriérskych služieb v mobile uložených ako Kamka 1, Kamka 2, Najlepšia kamka – to je ten kuriér, ktorý vám zavolá 2x, aby si overil, že ste doma. Proste naj kamka, toľko ste totiž s vonkajším svetom ako tie dva telefonáty a jedno prebratie balíka už dávno nenarozprávali. A tá najlepšia kamka nám doniesla aj ten vianočný stromček. 
Vianočné cukroví. Muselo byť. Si mama, tak to jednoducho dáš! Tento rok som ho piekla síce trikrát dlhšie s polovičným počtom druhov koláčikov, ale máme. A dokonca máme aj MEKÚŠE . Nie  síce z NAJu, ale z rúry. Mäkkúše – mäkko sa kúšu. Teda u nás veterníky. Áno, áno samovražda. Ale môže byť vraj aj horšie. Jedna Mamina profesionál mi prezradila, že to romantika/pohoda pečenie s deťmi z rodinných filmov, nie je celkom také orechové. Vraj skôr lekvárové. Ale všetko. Stolička, polička, sedačka, aj digitálne čísielka na skyboxe.  To si ich tato vydýchol, že sa nestratil v matrixe, keď na nich tri dni videl lekvárom vytvarovaný čas 20:30 a vianočné upratovanie aj tam vykúzlilo čarovný a hlavne reálny čas. Táto mamina profesionál sa odhodlala aj na máčané kolieska.  Zadanie bolo jasné. Máčali sa kolieska. Tak v čokoláde skončili kolieska šunky, kolieska kancelárskej stoličky z detskej izby a aj kolieska čistiacich vatových tampónov.  Čaro vianočného pečenia si mama profesionál vyčarovala nakoniec s pohárom vína o 22:00 v noci, keď „prepekala“ ďalšie dávky ich cukrových Vianoc. Budúci rok sa k nej určite pridám.
Takto vyzbrojeni sme teda s tým  najväčším darčekom, stromčekom, cukrovím aj veterníkmi čakali aj na tie  Vianoce všetkých ostatných (nie len naše septembrové). V návale atmosféry som  Maličkánikovi  obliekla vianočné bodičko s WAITING FOR SANTA už deň dopredu. Neskutočná chyba. Celúúúúú, celucičkú noc sme toho Santu totiž čakali s otvorenými očami. Noc pred Vianocami.  Proste mama amatér.  Santa predsa chodí v štedrý deň hneď ráno a jeho transatlantický let hlavne medzi časovými pásmami urobilo nášmu Maličkánikovi teda v hlave poriadny guláš (rovno maďarsky). Celú noc sa ma pýtal. DE, DE, DE, DE, DE (kde je Santa) a vypytoval tiež mliečko do zásoby (pre Santíkových sobov, aby bolo jasné). Alebo to bolo len „špunt obdobie“ ? Hmmm, zaručene tie soby. Chodili sme po celom dome a hľadali Santíka. K oknu k druhému oknu. Do kuchyne, spálne a naspäť. Nič. Hľadali sme ho naozaj všade. V jednu sekundu sme mysleli, že ho už aj máme, ale nakoniec sa ukázalo, že to svetlo v diaľke bolo vlastne svetlo otvorenej chladničky, v ktorej sme prichytili o 4:30 babku vyjedať majonézový šalát. 
               Štedrý deň bol naozaj štedrý. Hlavne na zážitky. Hneď ráno sme si zaželali šťastie. Veľa šťastia. Až po lopatky na chrbátiku šťastia. Hneď som bola spokojná. Šťastné sme už teda mali a veselé k našej rodine proste patria. Tato si napríklad veselo zmenil tradičné menu a ani sa nepýtajte čo sa u nás vyprážalo miesto rybieho filé.  Tichú noc sme trénovali úplne do poslednej chvíle.  Generálku sme si dali aj v tichý deň, ale slová tejto pesničky sú nám ťažko zapamätateľné. Zato takú Rihannu s jej Umbrellou (Elllá, elááá, láááá, lááá, lááá, láááá, áááá, ááá, ááá, ááá) by sme si vyspevovali (vyplakávali) pokojne aj každú noc. Hudobne to teda tento rok dokonalé nebolo. Ale aj tak by ju asi náš Maličkáň vedel zaspievať len falošne, nakoľko som ju miesto yotubu spievala ja.  Asi som aj mala šťastie, že sa ju nenaučil. Určite by mi nadával, že vedel fake tichú noc a my by sme ho nechali prespať Vianoce. ÁNO. NÁŠ MALIČKÁŇ PRESPAL SVOJE PRVÉ VIANOCE. Ako ani som sa nečudovala po tom ako celú noc hľadal toho Santíka.  Ja som si s jeho dovolením urobila úplné sebecké vlastne Vianoce.  VYPILA SOM PO TROCH MESIACOCH OZAJSTNÚ KÁVU.  To boli OZAJSTNÉ VIANOCE. Vyhodnotila som to tak, že aj tak budem potrebovať aby som ani túto noc nezaspala, nakoľko náš Maličkánik tie Vianoce prespal,  bude si myslieť, že ešte neboli a určite túto noc hľadáme pre zmenu Ježiška. Šalala. Šalala.  Šalala. Tá káva inak celkom po tých troch mesiacoch zašlapala. Šalala. Hľadáme Ježiška. Šalala. Šalát v chladničke sme už „nastražili“. Šalala Štastné a veselé milí priatelia.
               A ešte čosi som chcela. Tento rok sme mali Vianoce s jedným nákupom, polovičným množstvom jedla, s minimom darčekov a minimalistickou výzdobou. Čo sa stihlo. A viete čo? Také pohodové Vianoce som napriek tomu v živote nemala. To len tak, že ak by ste to chceli vyskúšať aj vy. 
KRÁSNE A VESELÉ SVIATKY vám želáme aj po druhý krát (to tá káva)
Maličkánikovci